< sekcia Žilinský kraj

Mlyny Oblazy sú slovenským unikátom

Na snímke vodný mlyn v Kvačianskej doline v časti Oblazy. Kvačany, 16. októbra 2019. Foto: TASR - Michal Svítok

S odstupom rokov mala prvotná myšlienka záchrany mlynov väčší úspech, ako sa mohol ktokoľvek nádejať.

Kvačany 16. októbra (TASR) – Vtlačené pod skalnými stenami v hlbokej Kvačianskej doline uprostred lesov v zdanlivo ťažko prístupnom teréne stoja Vodné mlyny Oblazy. Hoci to ešte pred niekoľkými desaťročiami vyzeralo, že sa navždy stratia z mapy Liptova, zásluhou dlhoročnej práce dobrovoľníkov sa ich podarilo zachovať v autentickej podobe. Ročne mlyny navštívia desaťtisíce turistov.

Národná kultúrna pamiatka pozostáva z dvoch mlynov, horného a dolného. "Pred takmer 40 rokmi riešili otcovia myšlienky záchrany mlynov doslova akútny stav. Dolný mlyn bol v zásade zrútený a horný mlyn stál na hranici fyzickej existencie. Reálne hrozil zánik hmotnej podstaty tejto pamiatky. A zrejme by sa to aj stalo, keby v istú septembrovú sobotu roku 1980 zopár nadšencov nezorganizovalo prvé dobrovoľnícke brigády. Zdanlivo nevyhnutný chod dejín odklonili na inú koľaj. Následne už projekt žil svojím životom," načrtol pre TASR koordinátor neziskovej organizácie (n. o.) Vodné mlyny Oblazy Martin Petráš.

S odstupom rokov mala prvotná myšlienka záchrany mlynov väčší úspech, ako sa mohol ktokoľvek nádejať. Pôvodne plánovali zachrániť len horný mlyn, o obnove dolného sa vôbec neuvažovalo. "Ďalší rok prišlo na jednu z brigád toľko ľudí, že sa nedokázali efektívne uplatniť pri prácach na hornom mlyne. Tí najväčší nadšenci, Peter Kresánek s Mikulášom Hubom, časť ľudí zobrali na dolný mlyn a začali bezradne odpratávať trosky. Objekt bol natoľko zničený, že bol problém vôbec zistiť, v akej bol pôvodne polohe a aké mali jednotlivé priestory výšky," vysvetlil Petráš. Postupne dobrovoľníci vypratali všetky trosky a na zborenisku skutočne postavili budovu nanovo.

Koncom 90. rokov sa do práce na mlyne pustila nová generácia dobrovoľníkov. Na Oblazy prišli už v čase, keď boli oba mlyny zachránené od najhoršieho a obývateľné. Ich cieľom bolo obnoviť technológiu dolného mlyna do pôvodného prevádzkyschopného stavu tak, aby staré stroje skutočne pracovali na tradičný vodný pohon a slúžili svojmu účelu, čo sa časom aj podarilo. Postupne oživili náhony a uviedli do prevádzky pôvodný viac ako storočný stroj gátrovej píly, ktorý dnes aj napriek svojmu úctyhodnému veku dokáže plnohodnotne fungovať. Rozsiahlej rekonštrukcie sa dočkala budova píly, neskôr došlo aj na dokončenie mlynice a obnovu mlecieho stroja. Obnovené vodné koleso so všetkými prevodmi pracuje od skorého rána do noci a okrem pohonu pôvodných strojov zabezpečuje aj elektrické osvetlenie v interiéri mlyna. Podľa Petráša ide o jediné obnovované vodné koleso na Slovensku aj v širšom európskom priestore, ktoré skutočne funguje rovnakým spôsobom ako za čias svojho najväčšieho rozmachu. "Po celý čas je mlyn v prevádzke a prístupný verejnosti. Vidieť, že na strojoch sa pracuje a nie sú to žiadne atrapy alebo zatuchnuté mŕtve múzeum. Dnes sme už v bode, že riešime, ako kvalitne dokážeme zomlieť zrno, akú kvalitnú múku dokážeme vysiať a čo potrebujeme urobiť pre to, aby sme to dokázali urobiť ešte lepšie," doplnil koordinátor n. o.

Ľudia, ktorí sa podieľajú na chode projektu, tam istý čas skutočne žijú v podmienkach veľmi podobných prvej tretine 20. storočia. To, že je mlyn celoročne obývaný dobrovoľníkmi, je podľa Petráša už vlastne nutnosť. Súvisí to nielen s enormným nárastom návštevnosti, ale tiež so starostlivosťou o pamiatku. V letných mesiacoch sa dobrovoľnícke služby na mlyne striedajú väčšinou po týždni. V zime sa väčšina prác nedá vykonávať, preto sa snažia zabezpečiť trvalú zostavu ľudí, ktorá na mieste prebýva od jesene do zimy. Pred sezónou a po sezóne sa pre dobrovoľníkov začínajú obdobia, keď robia väčšie práce v mlynoch a priľahlom okolí.

Návštevnosť mlynov na Oblazoch v pekných letných dňoch presahuje 1000 turistov denne. To je podľa Petráša číslo, ktoré si ešte pred 20 rokmi vedeli len ťažko predstaviť. Vysoká návštevnosť je zároveň významným zdrojom financovania obnovy. "Uvedomujeme si, že zrejme patríme k jednej z najnavštevovanejších pamiatok. Dobrovoľné príspevky sú celé roky jedným z hlavných zdrojov financovania všetkých prác na mlyne," povedal Petráš.

Dlhodobou ambíciou n. o. Vodné mlyny Oblazy je obnoviť nielen samotné mlyny, ale tiež priľahlý priestor celého areálu a kotliny. Cieľom je prinavrátiť ho čo najviac do stavu, keď boli mlyny ešte autenticky využívané na svoj pôvodný účel obyvateľmi z blízkych obcí. V tejto forme chcú aktéri projektu kultúrnu pamiatku prezentovať aj verejnosti.

Oba vodné mlyny vznikli v prvej polovici 19. storočia pri ceste, ktorá spájala Liptov s Oravou a Poľskom. Postavené sú v hornej časti Kvačianskej doliny, nazývanej Oblazy, na sútoku Hutianky a Borovianky. Mlyny sú súčasťou náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina. Pokračovať z nich možno Kvačianskou dolinou do Kvačian, dolinou Borovianka na Veľké Borové alebo smerom na Huty a Západné Tatry.