Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Macron v rozhovore, ktorý týždenník The Economist zverejnil vo štvrtok, uviedol, že situácia v Bosne a Hercegovine uňho vyvoláva väčšie obavy ako pomery v iných balkánskych krajinách.
Autor TASR
Sarajevo 8. novembra (TASR) - Predsedníctvo Bosny a Hercegoviny si v piatok predvolalo francúzskeho veľvyslanca Guillauma Roussona. Stalo sa tak v súvislosti s vyjadreniami francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v rozhovore pre týždenník The Economist uviedol, že Bosna a Hercegovina, ktorá je konfrontovaná s návratom džihádistov, je "časovanou bombou tikajúcou v susedstve Chorvátska".
Predvolanie francúzskeho veľvyslanca podľa správy denníka Le Figaro potvrdilo aj francúzske ministerstvo zahraničných vecí v Paríži.
Macron v rozhovore, ktorý týždenník The Economist zverejnil vo štvrtok, uviedol, že situácia v Bosne a Hercegovine uňho vyvoláva väčšie obavy ako pomery v iných balkánskych krajinách, napr. v Macedónsku či Albánsku.
Le Figaro s odvolaním sa bosnianskeho premiéra Denisa Zvizdiča pripomenulo, že v táboroch na severe Sýrie sa momentálne nachádza asi sto Bosniakov. Podľa rozhlasovej stanice Slobodná Európa ide o 23 mužov, 27 žien a asi 60 detí. Do Bosny sa už vrátilo niekoľko desiatok bosnianskych mužov, ktorí sú súdne stíhaní, pričom súdy často čelia kritike, že tresty vynášané voči týmto bývalým džihádistom sú príliš mierne.
Macron sa v interview pre týždenník The Economist sťažoval na nedostatočnú koordináciu medzi Európou a Spojenými štátmi a na agresívne kroky v Sýrii podnikané Tureckom ako kľúčovým členom vojenskej aliancie.
"Mali by sme prehodnotiť, čo NATO znamená pre USA z hľadiska ich povinností," zdôraznil Macron. Dodal: "Podľa môjho názoru Európa má kapacitu ubrániť samu seba."
Macron použil argument, že Európa by to mohla dokázať a aj robiť, keby "zrýchlila rozvoj európskej obrany".
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok odmietla tieto Macronove názory a v podobnom duchu sa vyjadrili aj šéfovia diplomacie USA a Nemecka, Mike Pompeo a Heiko Maas.
Rusko, naopak, Macronovo hodnotenie aliancie kvitovalo. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyhlásila, že konkrétnym príkladom mozgovej smrti Severoatlantickej aliancie sú "protiruské nálady, ktoré sa pre ideológov NATO stali spásonosnou ideou".
Predvolanie francúzskeho veľvyslanca podľa správy denníka Le Figaro potvrdilo aj francúzske ministerstvo zahraničných vecí v Paríži.
Macron v rozhovore, ktorý týždenník The Economist zverejnil vo štvrtok, uviedol, že situácia v Bosne a Hercegovine uňho vyvoláva väčšie obavy ako pomery v iných balkánskych krajinách, napr. v Macedónsku či Albánsku.
Le Figaro s odvolaním sa bosnianskeho premiéra Denisa Zvizdiča pripomenulo, že v táboroch na severe Sýrie sa momentálne nachádza asi sto Bosniakov. Podľa rozhlasovej stanice Slobodná Európa ide o 23 mužov, 27 žien a asi 60 detí. Do Bosny sa už vrátilo niekoľko desiatok bosnianskych mužov, ktorí sú súdne stíhaní, pričom súdy často čelia kritike, že tresty vynášané voči týmto bývalým džihádistom sú príliš mierne.
Macron sa v interview pre týždenník The Economist sťažoval na nedostatočnú koordináciu medzi Európou a Spojenými štátmi a na agresívne kroky v Sýrii podnikané Tureckom ako kľúčovým členom vojenskej aliancie.
"Mali by sme prehodnotiť, čo NATO znamená pre USA z hľadiska ich povinností," zdôraznil Macron. Dodal: "Podľa môjho názoru Európa má kapacitu ubrániť samu seba."
Macron použil argument, že Európa by to mohla dokázať a aj robiť, keby "zrýchlila rozvoj európskej obrany".
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok odmietla tieto Macronove názory a v podobnom duchu sa vyjadrili aj šéfovia diplomacie USA a Nemecka, Mike Pompeo a Heiko Maas.
Rusko, naopak, Macronovo hodnotenie aliancie kvitovalo. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyhlásila, že konkrétnym príkladom mozgovej smrti Severoatlantickej aliancie sú "protiruské nálady, ktoré sa pre ideológov NATO stali spásonosnou ideou".
