Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Zahraničie

Brusel chce Medzinárodný deň hrdinov boja proti totalite

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Pri príležitosti 80. výročia začiatku druhej svetovej vojny Európsky parlament upozornil na to, že je dôležité pamätať na tragickú minulosť Európy, aby sa zachovala budúcnosť kontinentu.

Brusel/Štrasburg 19. septembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu navrhli, aby bol 25. máj vyhlásený za Medzinárodný deň hrdinov boja proti totalite.

Pri príležitosti 80. výročia začiatku druhej svetovej vojny Európsky parlament upozornil na to, že je dôležité pamätať na tragickú minulosť Európy, aby sa zachovala budúcnosť kontinentu. Európsky parlament vzdal hold obetiam stalinizmu, nacizmu a iným totalitným a autoritárskym režimom v uznesení, za ktoré sa vyslovilo 535 poslancov, 66 bolo proti a 52 sa zdržali hlasovania.

Poslanci 80 rokov po nacisticko-sovietskej zmluve známej ako Pakt Molotov-Ribbentrop požadujú "spoločnú kultúru spomienok", čo má posilniť odolnosť Európanov voči moderným hrozbám pre demokraciu. Pripomenuli, že európska integrácia bola už od svojho začiatku reakciou na utrpenie spôsobené dvoma svetovými vojnami a bola postavená ako model mieru a zmierenia založený na hodnotách spoločných pre všetky členské štáty.

"Európska únia je preto osobitne zodpovedná za ochranu demokracie, dodržiavanie ľudských práv a právny štát," uvádza sa v uznesení.

Parlament chce, aby členské štáty EÚ podporovali vzdelávanie o našich spoločných európskych dejinách, najmä medzi mladšou generáciou, začlenením histórie a analýzy dôsledkov totalitných režimov do učebných osnov a učebníc všetkých škôl v Únii.

Poslanci zároveň navrhli ustanoviť 25. máj za Medzinárodný deň hrdinov boja proti totalite s cieľom poskytnúť budúcim generáciám "jasný príklad správneho postoja, ktorý treba prijať voči hrozbám totalitného zotročenia".

Deň 25. máj je dňom výročia popravy poľského hrdinu a protinacistického bojovníka Witolda Pileckého, ktorý ako prvý odhalil zverstvá v koncentračnom tábore Osvienčim, odkiaľ sa mu podarilo utiecť. Popravil ho komunistický režim v roku 1848 na základe vykonštruovaných obvinení zo špionáže a ďalších zločinov.

Poslanci EP vyjadrili znepokojenie nad úsilím súčasného ruského vedenia minimalizovať zločiny spáchané sovietskym totalitným režimom, čo považujú za "nebezpečnú súčasť informačnej vojny vedenej proti demokratickej Európe".

Zároveň odsúdili extrémistické a xenofóbne politické sily v Európe za skresľovanie historických faktov a za používanie symbolizmu a rétoriky totalitnej propagandy vrátane rasizmu, antisemitizmu a nenávisti voči sexuálnym a iným menšinám.

Parlament v tejto súvislosti vyzval členské štáty, aby bojovali proti nenávistným prejavom a násiliu na verejných priestranstvách a na internete a aby odsúdili všetky formy popierania holokaustu a bojovali proti nim.