Predložka k sa zvykne presadzovať na úkor preložiek na a do. Deje sa to najmä v situáciách, keď chceme vyjadriť účel, a tiež v predmetových väzbách slovies.
Nenosíme obľúbené jeansy, ale džínsy. Hráme florbal, nie floorball, dáme si záležať, aby sme mali dobrý mejkap, nie make-up.
Kedy ako opytovaciu príslovku, zameranú na časový úsek či bod, používame v otázkach.
Ak uvádzame výraz, ktorý je spojený s iróniou, je inak myslený, taktiež používame úvodzovky.
Prostredníctvom veľkého začiatočného písmena vyjadrujeme úctu voči danému adresátovi/adresátom.
Výnimku predstavuje slovo kolbište, v pôvodnom význame ohradené miesto na preteky koní alebo rytierske turnaje, ale v širšom význame akékoľvek bojisko, aj metaforické.
Nespisovné predpony českého pôvodu sa zvyknú používať najmä v slovách prehlásenie, doprovod, doporučenie.
Predložku mimo používame vtedy, ak chceme vyjadriť vyňatie z nejakého miesta, času, deja, stavu. Zároveň býva predložka mimo používaná nesprávne, keď ju používame vo význame okrem.
Spojenie napadlo mi nevzniklo v slovenčine – keď hovoríme o skutočnosti, v ktorej na nás zaútočila myšlienka. Ide o kalk (doslovné prevzatie) z nemčiny – es fiel mir ein.
Môžeme použiť obe predložky, avšak každá sa používa v inom prípade a má iný zmysel.