Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Slovensko

M. Mego: Dôležitejšie ako titul je pre mňa výchova ďalších onkológov

Na snímke Prof. MUDr. Michal Mego, DrSc., popredný slovenský onkológ, klinik a vedec, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre klinickú onkológiu, profesor onkológie, prednosta II. onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu v Bratislave a vedúci Jednotky translačného výskumu počas rozhovoru v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky v Bratislave 19. januára 2020. Foto: TASR

Profesor Michal Mego, popredný slovenský onkológ, pracuje na viacerých výskumoch, ktorých výsledky by v budúcnosti mohli pomôcť onkologickým pacientom.

Bratislava 19. januára (TASR) - Profesor Michal Mego, popredný slovenský onkológ, pracuje na viacerých výskumoch, ktorých výsledky by v budúcnosti mohli pomôcť onkologickým pacientom. Medzi nimi je aj štúdia, o ktorej dúfa, že dá definitívnu odpoveď na otázku, či možno pri liečbe efektívne využívať aj probiotiká. Nielen o tom porozprával v rozhovore pre TASR v rámci projektu Osobnosti: tváre, myšlienky prednosta II. onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a Národného onkologického ústavu (NOÚ) v Bratislave, stojí aj na čele Jednotky translačného výskumu.



-Veľmi podstatná časť vašej medicínskej praxe sa týka translačného výskumu v onkológii. V čom spočíva?-


Cieľom je preniesť poznatky z laboratória do klinickej praxe. Alebo aj naopak, ak sa vyskytne určitý klinický problém, tak sa ho snažíme namodelovať v laboratóriu, napríklad na bunkových líniách, alebo na myších modeloch. Tak sa usilujeme daný problém vyriešiť a výsledok aplikovať v klinickej praxi.



-Na akom projekte v rámci translačného výskumu pracujete práve teraz?-


Spolu s kolegami pracujeme na viacerých projektoch súčasne. Jedna časť výskumu sa týka nádorov prsníka a cirkulujúcich nádorových buniek (CTC) - to sú bunky zodpovedné za tvorbu metastáz. Projekt sa začal ešte počas môjho pobytu v USA a stále sa realizuje. Druhá časť výskumu sa týka nádorov semenníkov, ktoré sú síce zriedkavé, no zároveň sú najčastejšími nádormi u mladých mužov medzi dvadsiatym a štyridsiatym rokom života. Úspešnosť liečby je v tomto prípade veľmi vysoká. Napriek tomu máme veľmi nízke percento pacientov, u ktorých štandardná liečba nezaberie. Práve preto sa snažíme nájsť spôsob, ako zlepšiť ich prognózu a nájsť nový typ liečby, ktorý by ich dokázal uzdraviť.



-V týchto prípadoch liečby máte dva patenty. V čom spočívajú?-



Oba patenty sa týkajú nových metód na detekciu cirkulujúcich nádorových buniek. Jeden bol vyvinutý v spolupráci so špecializovaným pracoviskom v USA a druhý u nás na Slovensku. Ide o spôsob, ako detekovať nový podtyp cirkulujúcich nádorových buniek, ktoré na súčasné metódy liečby vôbec nereagujú. Presnejšie povedané, ako zvýšiť detekciu spomínaných nádorových buniek.



-Ako si máme laicky vysvetliť pojem detekcia?-


Detekcia znamená zachytenie alebo vychytanie nádorových buniek z krvi. Ak ich totiž zachytíme a dostaneme do skúmavky, máme šancu ich ďalej analyzovať a zistiť ich vlastnosti, aby sa nám to premietlo v klinickej praxi. Na základe vlastností týchto cirkulujúcich nádorových buniek by sme chceli do budúcnosti naplánovať konkrétnu liečbu pre daného pacienta. Z nádoru sa do krvi uvoľňujú nádorové bunky. Je ich pomerne málo, a to je dôvod, prečo sa stále hľadajú nové metódy, ktoré by tieto bunky dokázali z krvi efektívnejšie zachytiť. Keďže je problém opakovane pichať do nádoru a brať z neho vzorky, je oveľa jednoduchší spôsob zachytiť tie bunky práve z krvi. A to vieme urobiť opakovane kedykoľvek počas liečby pacienta.



-Úspešnosť liečby nádorov semenníkov je veľmi vysoká. V čom sa snažíte liečbu priviesť takpovediac k dokonalosti?-


V prípade pacientov, u ktorých liečba nádorov semenníkov nezaberie, sa snažíme o to, aby sme zistili, v čom sa ich nádor odlišuje od tých, ktoré sa podarilo už vyliečiť. V tomto prípade sa nám podarilo nájsť niekoľko rozdielov. Niektoré z nich sú podľa našich zistení zodpovedné za správanie sa toho nádoru. Presnejšie, za odolnosť voči chemoterapii. Na základe toho skúšame pripraviť nový typ liečby, ktorá by odolnosť zmenila na citlivosť voči chemoterapii.





-Podstatný pre translačný výskum je aj dostatok biologického materiálu konkrétnych pacientov. Máte ho dosť pre výskum a následne i klinickú prax?-


Špecifikom translačného výskumu je to, že pacient je priamo centrom skúmania a prakticky od neho nie je odtrhnutý. Každý pacient predtým, ako do daného výskumu vstúpi, musí podpísať po oboznámení sa s ním súhlas. Samotný pacient vie, že zo samotného výskumu nebude mať žiadny prospech. Jeho výsledky však môžu pomôcť iným pacientom.



-Na pôde Národného onkologického ústavu v Bratislave bola 1. januára 2010 zriadená Jednotka translačného výskumu. Ide o prvé pracovisko tohto druhu na Slovensku. Ako sa mu darí?


Vďaka spomínanému výskumu sa nám podarilo objaviť viacero prognostických faktorov. Jednotka translačného výskumu nám umožňuje lepšie spolupracovať so zahraničím. Taktiež s pracoviskami na Slovensku.



-S ktorými inštitúciami či pracoviskami na Slovensku kooperujete?-


Predovšetkým sú to Ústavy experimentálnej onkológie v rámci Slovenskej akadémie vied (SAV) a Biomedicínskeho centra SAV. Potom sú to ďalšie pracoviská LF UK. Na medzinárodnej úrovni spolupracujeme s kolegami a špecializovanými pracoviskami z Holandska, Talianska, Francúzska, USA.



-Doktorandské štúdium na LF UK ste absolvovali prácou na tému Možnosti uplatnenia probiotík v onkológii. Aké je ich aktuálne uplatnenie vo vašom medicínskom odbore?-


V jednom z aktuálnych výskumov sa pomocou probiotík snažíme znížiť riziko hnačiek a iných komplikácií pri podávaní chemoterapie. Naše doterajšie výsledky ukazujú, že probiotiká by mohli byť v tomto smere veľmi prospešné. V súčasnosti sa realizuje veľká celoslovenská štúdia, o ktorej dúfame, že dá definitívnu odpoveď na to, kde by mohli byť práve probiotiká štandardnou súčasťou liečebnej praxe.



-Študovali ste aj v zahraničí, na Viedenskej škole klinického výskumu a Lekárskej viedenskej univerzite. V čom vám to bolo prospešné?-


Štúdium som spolu s mojimi kolegami mohol absolvovať vďaka pánovi profesorovi Krčmérymu. Práve on sa výrazne zaslúžil o to, že slovenskí študenti mohli ísť za vzdelaním do Viedne. Štúdium bolo zamerané na klinický výskum a na všetky jeho legislatívne a metodologické aspekty. Od naplánovania štúdie až po samotnú realizáciu výskumu. Napríklad aj testovanie nového lieku.



-Na Texaskej univerzite v Houstone ste neskôr pôsobili ako hosťujúci profesor. Ako si na toto obdobie spomínate?-


Práve tu sa nám podarilo objaviť nový podtyp cirkulujúcich nádorových buniek, o ktorom dovtedy nik nevedel. Konkrétne sme zistili, že tieto typy buniek, ktoré sa dostávajú z nádorov do krvi, nie sú rovnaké, ale heterogénne. S kolegami sme objavili v laboratórnych podmienkach ich najagresívnejší typ. Objav viedol k udeleniu môjho patentu na detekciu tohto podtypu bunky. Spomínané centrum v Houstone je najväčším onkologickým pracoviskom na svete. Iba zamestnancov je viac ako 20.000. Denne v ňom ambulantne vyšetria vyše 20.000 pacientov. Disponujú najlepšie prepojeným laboratórnym a klinickým výskumom. Už veľa rokov pred nami kládli najvyšší dôraz na translačný výskum. Práve tu som videl všetky aktuálne výsledky, ktoré zatiaľ neboli publikované a vyšli z ich laboratórií.



-Ktoré otázky sa pacienti pýtajú najčastejšie?-


Najčastejšie otázky sa týkajú príčiny a spôsobu vzniku rakoviny. Pacienti sa nás tiež pýtajú na úpravu stravovacieho režimu, fyzických aktivít, alebo na prognózu liečby. Dokonca aj na to, aký dosah bude mať ochorenie na ich potomstvo, rodinu.



-V roku 2017 vám prezident SR udelil titul profesor. K čomu vás tento titul zaväzuje a čo pre vás znamená?-


Získanie akéhokoľvek titulu nie je iba o človeku, ktorému je udelený. Predovšetkým je to o kolektíve spolupracovníkov. Dôležitejšia ako tento titul je pre mňa možnosť výchovy ďalšej generácie lekárov, výskumníkov a odborníkov v onkológii.



-Keď už sme pri nastupujúcej generácii, máte dostatok doktorandov so záujmom o odvetvie onkológie?-


V tomto smere máme skutočne šťastie, pretože veľa našich mladších kolegov má záujem o vedu a výskum v onkológii.





-Aký je váš názor na takzvané zázračné a zaručené lieky na liečbu rakoviny, ktorých reklamy sa doslova valia z médií i sociálnych sietí?-


Pacientom sa snažím vysvetliť, že ak liečba skutočne funguje, tak by si ju výrobca tých liekov či prípravkov zaregistroval, pretože by na tom zarobil niekoľkonásobne viac peňazí ako tým, že ich propaguje napríklad cez internet alebo sociálne siete. Ak účinok akýchkoľvek liekov nie je dokázaný a ich výrobca chce za ne materiálny prospech, je veľká pravdepodobnosť, že ide o podvod a nemá to nič spoločné so serióznosťou.



-Vaša práca je bezpochyby veľmi náročná, vyžaduje si vysoké nasadenie. Ako relaxujete?-


Veľmi mi v tomto smere pomáha turistika, jazda na bicykli, čítanie beletrie a viera.








Rozhovor s Michalom Megom je súčasť multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.





Juraj Soviar