< sekcia Slovensko

Čaputová podpísala novelu zákona týkajúcu sa rušenia súdnych poplatkov

Na archívnej snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová. Foto: TASR Jaroslav Novák

Novela zákona má byť účinná od 1. januára 2020.

Bratislava 8. novembra (TASR) - Súdne poplatky pri všetkých individuálnych pracovnoprávnych a štátnozamestnaneckých sporoch sa zrušia. Vyplýva to z novely zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorú v piatok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Zámerom úpravy je podľa predkladateľov oslobodiť od platenia súdnych poplatkov nielen doteraz úzku špecifickú skupinu sporov, ale rozšíriť túto skupinu konaní aj o konania, ktoré sa všeobecne týkajú individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých pomerov a služobných pomerov.

"Nebude sa to týkať len sporov spojených s odmeňovaním, ale napríklad sú to aj veci, ktoré sú diskriminačné pri uzatváraní pracovnej zmluvy," uviedol prednedávnom poslanec Smeru-SD Juraj Blanár, ktorý novelu predkladal. Spresnil, že dôvodom na túto legislatívnu zmenu je aj fakt, že zaplatiť súdny poplatok v prípadoch, keď nemá zamestnanec niekoľko mesiacov vyplatenú mzdu, môže byť problematické.

Legislatívne opatrenie nadväzuje podľa Blanára na zavedenú povinnosť informovať o výške mzdy v pracovných inzerátoch a zákaz žiadať od zamestnancov mlčanlivosť o ich mzde zmluvným spôsobom.

Návrh vychádza z potreby všeobecne umožniť zamestnancom, aby sa mohli vo väčšej miere súdnou cestou domáhať svojich práv, ktoré boli porušené, bez ďalšej finančnej záťaže vo forme súdnych poplatkov.

Novela zákona má byť účinná od 1. januára 2020.

Prezidentka podpísala novelu, ktorá má pomôcť sociálne znevýhodneným žiakom



Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala novelu zákona o výchove a vzdelávaní, vďaka ktorej sa má na základných školách zvýšiť počet asistentov učiteľov a sociálnych pedagógov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Novelu z dielne parlamentných poslancov Štefana Vavreka a Ladislava Balódiho (obaja Most-Híd) schválili 17. októbra poslanci Národnej rady SR.

Na archívnej snímke Zuzana Čaputová.
Foto: TASR/AP



"Cieľom je upraviť a doplniť systém podpory výchovy a vzdelávania žiakov základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia," uviedli predkladatelia novely. Počet asistentov učiteľov a sociálnych pedagógov na základných školách chcú zvýšiť tak, aby na 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pripadal jeden takýto zamestnanec. Zavádza sa tiež zabezpečenie chýbajúcich pomôcok nad rámec dotácie na školské potreby. Novela počíta aj so zvýšením príplatkov za prácu s takýmito žiakmi.

Novela má prispieť ku skvalitňovaniu vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vrátane inklúzie v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach. Opatrenia sa zameriavajú hlavne na najmenej rozvinuté okresy Slovenska.

Prezidentka podpísala novelu o fungovaní etických komisií na MZ



Na Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR budú po novom fungovať etické komisie zaoberajúce sa napríklad žiadosťami o povolenie klinického skúšania zdravotníckych pomôcok. Vyplýva to z nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ zakomponovaných v novele zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorú v piatok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová.

Etické komisie sa tiež budú zaoberať štúdiami výkonu diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro. "Obe etické komisie Ministerstva zdravotníctva SR budú spolu so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) v Bratislave posudzovať žiadosti o povolenie klinického skúšania zdravotníckych pomôcok a žiadosti o povolenie štúdie výkonu diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro," napísali predkladatelia v dôvodovej správe návrhu novely.

Komisia zaoberajúca sa klinickým skúšaním má mať podľa predkladateľov tiež právomoc spolu so ŠÚKL vykonávať "dohľad nad povoleným klinickým skúšaním zdravotníckej pomôcky alebo povolenou štúdiou výkonu diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro na území SR".

Podľa schválenej legislatívy sa z právnej úpravy vypustila možnosť opätovného používania zdravotníckych pomôcok na jedno použitie. Túto možnosť kritizovali dodávatelia zdravotníckych pomôcok združení v SK+MED. Považovali to za ohrozenie pacienta, ministerstvo argumentovalo, že pomôcky by sa v žiadnom prípade nepoužívali bez obnovenia. Ako vysvetlila ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD), táto možnosť z novely vypadla, aby sa ľudia nezneisťovali.

Prezidentka podpísala novelu upravujúcu miestny poplatok za rozvoj



Miestny poplatok za rozvoj sa upraví. Vyplýva to z novely zákona, ktorú podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Zmeny v právnom predpise navrhli poslanci Mosta-Híd Peter Antal a Irén Sárközy na základe požiadaviek aplikačnej praxe a podnetov miest a obcí.     

 Antal priblížil, že úpravy majú zamedziť problémom nejednotnej aplikácie a rozdielneho výkladu ustanovení pôvodného znenia zákona, prijatého v roku 2016. Predmet poplatku za rozvoj sa preto spresní, a to aj vzhľadom na používanie jednotných pojmov v iných právnych predpisoch.

"Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje odstrániť plnenie už existujúcej oznamovacej povinnosti poplatníkov. Dôjde k transformácii tohto ustanovenia tak, že sa určuje postup a náležitosti oznamovaných údajov využitím kompetencie obce, vyplývajúcej z daňového poriadku, s cieľom zaslania individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy," vysvetlil Antal.      

 V prílohe zákona sa ustanoví štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy v členení podľa účelu využitia stavby. "Z dôvodu jednoznačnosti sa rozširuje a spresňuje základ poplatku za rozvoj a zároveň sa zavádza, čo sa nebude do základu poplatku započítavať. Dopĺňajú sa ustanovenia pri správe poplatku za rozvoj, vlastná definícia miestnosti a podlahovej plochy," ozrejmil Antal.      

 Návrh zákona reaguje aj na nejasnosti pri výpočte poplatku za rozvoj najmä v prípadoch, že po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej zmene stavby pred dokončením. "Z dôvodu transparentnosti sa navrhuje, aby správcovia poplatku za rozvoj určili všeobecne záväzným nariadením spôsob zverejňovania informácií jednak o výnose poplatku za rozvoj, ako aj o jeho použití," dodal Antal.       

Parlament odobril aj Antalov pozmeňujúci návrh upravujúci lehotu na započítanie podlahovej plochy odstránenej stavby do základu poplatku za rozvoj v prípade vydania stavebného povolenia. A to najneskôr do štyroch rokov po vydaní rozhodnutia na odstránenie stavby. Tento návrh tiež reflektuje na zodpovednejší prístup samosprávy k stavu životného prostredia.

Z. Čaputová podpísala zákon o kompenzačnom príspevku baníkom



Baníci, ktorých zasiahne útlm baníctva v regióne hornej Nitry a prepúšťanie, budú môcť získať kompenzačný príspevok. Vyplácať im ho bude úrad práce. Vyplýva to zo zákona o kompenzačnom príspevku baníkom, ktorý podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Cieľom zákona je zmiernenie sociálnych dosahov a odškodnenie pre stratu príjmu z činnosti baníkov. Kompenzačný príspevok sa nebude podmieňovať zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Posunie sa aj účinnosť novely zákona, a to na 1. apríla 2020. Pozmeňujúcim návrhom sa aj spresní charakter tohto príspevku. Baníci na jeho získanie budú musieť odpracovať minimálne tri roky a jeho najnižšia suma bude 200 eur mesačne počas jedného roka.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Priznanie kompenzačného príspevku však bude vylúčené pre osoby, ktoré poberajú osobitný príspevok baníkom, alebo napríklad dávky výsluhového zabezpečenia. "Podmienky vzniku nároku na poberanie zníženého kompenzačného príspevku vylučujú možnosti súbehu kompenzačného príspevku s invalidným dôchodkom a úrazovou rentou, ak je vyššia ako suma kompenzačného príspevku," približuje dôvodová správa.

Novela zákona zároveň zabezpečí garanciu poistenia na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. "Oprávnená osoba, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok baníkom, bude dôchodkovo poistená ako poistenec štátu, ak nebude dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo poistenec štátu z iného dôvodu. Štát bude za takéhoto poistenca štátu mesačne platiť Sociálnej poisťovni poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity," konštatuje sa v materiáli.

Prezidentka podpísala novelu zákona o autoškolách



Minimálny vek inštruktora autoškoly sa zruší. Zavedie sa zároveň inštitút skúšobného komisára a povinné by malo byť aj pravidelné doškoľovanie inštruktorov. Navrhlo to Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR v novele zákona o autoškolách, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Novela podľa ministerstva prinesie zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti vodičských kurzov, prispeje k zvýšeniu kvality odbornej prípravy žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia a inštruktorov a zabezpečí kontrolnú činnosť výkonu vodičských kurzov.

Novela reaguje aj na oprávnené požiadavky prevádzkovateľov autoškôl. Tie súvisia s podmienkami zriaďovania prevádzky autoškoly a s požiadavkami na technickú základňu autoškoly. Novelou sa zruší miestna príslušnosť okresného úradu v sídle kraja pri vydávaní inštruktorského preukazu.

Úpravou na základe novely prejde aj obmedzenie na výkon zodpovedného zástupcu v autoškole. Ten nesmie byť zodpovedným zástupcom v inej autoškole, avšak môže byť inštruktorom, ak ide o autoškoly prevádzkované tou istou osobou. Ustanoví sa aj možnosť pre prevádzkovateľa autoškoly zriadiť jej prevádzku s obmedzením na miesto v územnej pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja, ktorý vydal osvedčenie o registrácii autoškoly.

Absolvovanie doškoľovacieho kurzu inštruktora raz za päť rokov sa podľa rezortu dopravy dlhodobo prejavuje ako nepostačujúce vo vzťahu k zvyšovaniu odborných vedomostí a praktických zručností inštruktora. Doškoľovacie kurzy by sa mali vykonávať v dvojročných intervaloch bez skúšky.

Upravujú sa aj podmienky na udelenie a predĺženie platnosti inštruktorského preukazu. Zavádza sa inštitút skúšobného komisára. Platnosť inštruktorského preukazu bude s prihliadnutím na novozavedené povinnosti absolvovania kurzov inštruktorov desať rokov.

Podmienka dosiahnutia 25 rokov na udelenie oprávnenia inštruktora sa zároveň vypúšťa. "Nie je rozhodujúci vek inštruktora, ale najmä jeho schopnosti vykonávať vodičské kurzy, ktoré sa preukazujú úspešným vykonaním inštruktorskej skúšky, ako aj zdravotnou a psychologickou spôsobilosťou," približuje MDV. Súčasne je aj podmienka najmenej trojročnej držby príslušného vodičského oprávnenia.


Ilustračné foto
Foto: TASR/Štefan Puškáš


V súvislosti s poznatkami o nekalej činnosti niektorých prevádzkovateľov autoškôl a inštruktorov sa zároveň podrobne vymedzuje výkon štátneho odborného dozoru. Presnejšie sa vymedzujú aj skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov podľa závažnosti ich spáchania. Ako prostriedok na vymáhanie práva na výkon dozoru sa zavádza inštitút poriadkovej pokuty.

Prezidentka podpísala novelu zákona o sociálnom poistení



Spôsob výpočtu minimálneho dôchodku na Slovensku sa zmení novelou zákona o sociálnom poistení, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. 

Základná suma minimálneho dôchodku sa naviaže namiesto určeného percenta sumy životného minima pre jednu osobu na určené percento sumy priemernej mzdy vyplývajúcej z hospodárstva SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza danému kalendárnemu roku. 

Inštitút minimálneho dôchodku v súčasnosti zabezpečuje poistencovi, ktorý aspoň počas 30 rokov svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť a odvádzal poistné na dôchodkové poistenie v kvalifikovanej výške, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. 

V súčasnosti je základný minimálny dôchodok stanovený ako 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Po novom sa stanoví základný minimálny dôchodok ako 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve.

Mechanizmus zvyšovania základného minimálneho dôchodku zostáva v nezmenenej podobe zachovaný. Podľa schváleného pozmeňujúceho návrhu sa posunie účinnosť tohto zákona o jeden rok. Účinný by tak mal byť skôr, už od 1. januára 2020.


Čaputová podpísala novelu Zákonníka práce o nároku na dlhšiu dovolenku



Nárok na dlhšiu dovolenku o jeden týždeň budú mať aj zamestnanci, ktorí nedovŕšili 33 rokov a trvalo sa starajú o dieťa. Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

V súčasnosti Zákonník práce určuje základnú výmeru dovolenky pre zamestnanca najmenej na štyri týždne. Ak však do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov, má nárok na päťtýždňovú dovolenku. Táto zmena bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, samotnú výchovu detí, ale aj na cestovný ruch. Novela Zákonníka práce by mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2020.

Plénum parlamentu súčasne schválilo aj pozmeňujúci návrh, podľa ktorého nárok na najmenej osem týždňov dovolenky majú aj vysokoškolskí učitelia na všetkých druhoch vysokých škôl a výskumní a umeleckí pracovníci verejných a štátnych vysokých škôl. Rovnako sa to týka aj výskumných a vývojových zamestnancov verejných výskumných pracovísk ako Slovenská akadémia vied, verejné výskumné inštitúcie a rezortné výskumné ústavy.