Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Regióny

V múzeu v Trnave majú šestnásť kópií zázračného obrazu Bohorodičky

Trnavská Panna Mária, olejomaľba na plátne, neznámy amatérsky autor, nedatované, zbierka ZsM. Foto: Západoslovenské múzeum v Trnave

Ani jedna z múzejných kópií nie je signovaná autorom ani datovaná.

Trnava 18. novembra (TASR) – Zázračný obraz Panny Márie Trnavskej je už tristo rokov dôvodom, pre ktorý sa schádzajú do trnavskej baziliky veriaci z celého Slovenska na deväť dní trvajúcu pobožnosť – novénu. Aj v tomto roku sa novéna koná od 13. do 21. novembra, počas nej je obraz Bohorodičky, ktorý svojimi slzami zachránil mesto od moru a pohrôm, prenesený na hlavný oltár. Podľa Simony Jurčovej, poverenej riadením Západoslovenského múzea (ZsM), nie je v Trnave jediný s jej vyobrazením, ktorý sa v Trnave nachádza a v múzeu ich majú viacero.

"V zbierkach ZsM v Trnave je šestnásť kópií obrazu Trnavskej Panny Márie,“ skonštatovala Jurčová. Dostali sa tam v rôznych obdobiach a pochádzajú z domácností. "Obraz pomáhal a robil zázraky, ľudia sa k nemu modlili. Tak oslovovali maliarov, aby im urobili napodobeniny," uviedla.

Ani jedna z múzejných kópií nie je podľa jej vyjadrenia signovaná autorom ani datovaná. "Vieme však, že prevažne ide o diela namaľované neznámymi autormi v 19. a 20. storočí, no v niekoľkých prípadoch maľby pravdepodobne pochádzajú i z konca 18. storočia. Ide o rôzne spodobenie obrazu - od kópie zhotovenej školeným maliarom až po obrazy amatérskych maliarov,“ dodala Jurčová. Preto sú olejomaľby podľa jej slov rôznej kvality. "Niektoré sú celkom vydarené a podobajú sa obrazu, ktorý je umiestnený v Bazilike sv. Mikuláša. U niektorých však autori nezachytili ani stavbu tela, ani farebnosť predlohy," dodala Jurčová.

No ani samotný obraz v bazilike nie je originálnym dielom. Je kópiou ikony z rímskeho kostola sv. Alexeja a Bonifáca, autorom mal byť podľa tradície evanjelista Lukáš. Do Trnavy ho priviezol v roku 1585 neskorší ostrihomský arcibiskup František Forgáč pri svojom návrate z Ríma. Počas roka je umiestnený v samostatnej kaplnke baziliky, počas novény ho prenesú na hlavný oltár.