< sekcia Regióny

Správa PIENAP-u upravila prírodnú rezerváciu Slatina

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Milan Kapusta

Na lokalite pracovalo priemerne päť ľudí a dohromady odpracovali 200 hodín.

Šarišské Jastrabie 4. novembra (TASR) - Správa Pieninského národného parku (PIENAP-u) v týchto dňoch ukončila manažmentové opatrenia v lokalite prírodnej rezervácie Slatina pri Šarišskom Jastrabí (okres Stará Ľubovňa). "Tie spočívali v odstraňovaní krovia a náletových drevín a v ručnom kosení lokality. Opatrenia vykonávali naši pracovníci s pomocou dobrovoľníkov z Klubu Priateľov PIENAP-u," uviedol riaditeľ Správy PIENAP-u Vladimír Kĺč.

Na lokalite pracovalo priemerne päť ľudí a dohromady odpracovali 200 hodín. Dôvodom týchto opatrení je podľa Kĺča vysychanie lokality vplyvom sukcesie, zmenou odtokových pomerov a v neposlednom rade vplyvom klimatických zmien. Cieľom je zachovať jedinečné biotopy v územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u.

Prírodnú rezerváciu Slatina vyhlásili za chránené územie v roku 1982 z dôvodu ochrany zachovaných slatinných spoločenstiev so zriedkavými druhmi rastlín na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ide o posledný zachovalý ekosystém svojho druhu v Ľubovnianskej vrchovine. Nachádza sa v katastri obce Kyjov a rozloha rezervácie je viac ako 21.000 metrov štvorcových. "Konkrétne sa na lokalite nachádzajú slatinné spoločenstva, biotopy európskeho významu - bezkolencové lúky s výskytom bezkolenca belasého a biotop s vysokým obsahom báz s viacerými druhmi orchideí a tiež vŕbou rozmarínolistovou. Práve Slatina je doteraz jediná známa lokalita v územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u s biotopom 'Lk4'," ozrejmil Kĺč.

Bezkolencové lúky patria medzi poloprírodné, človekom vytvorené a udržiavané vegetačné typy. Podľa rakúskych a nemeckých vedcov vznikli napríklad v podhorí Álp približne pred 150 rokmi, ako dôsledok zvýšenia chovu hospodárskych zvierat na mlieko a nedostatku steliva z polí. "Poľnohospodári preto začali ako stelivo používať i porasty vlhkých lúk. Podľa niektorých autorov na vlhkejších stanovištiach vznikli tieto porasty väčšinou ako náhradná vegetácia jelšín, na suchších stanovištiach ako náhradná vegetácia kyslých dúbrav, nátržníkových dúbrav, dubohrabín alebo bučín," vysvetľuje riaditeľ Správy PIENAP-u s tým, že dynamika porastu závisí do veľkej miery od obhospodarovania, respektíve od jeho zanechania a taktiež od zmeny vodného režimu. Pri dlhodobom narušení vodného režimu sa môže táto vegetácia vyvinúť ako náhradné spoločenstvo vápnitých slatín zväzu "caricion davallianae". "Pokiaľ dôjde na lokalite k zmene vodného režimu, toto spoločenstvo sa mení na iné typy biotopov. Práve tak, ako sa udialo aj v spodnej časti našej lokality," upozornil Kĺč.

V súčasnosti zostala z pôvodne slovenských opísaných lokalít asi len jedna tretina. Úbytok biotopu je pozorovaný už do roku 1985, čo má za následok vtedajšia doba, kolektivizácia, meliorácie, ťažby rašeliny a premeny lokalít na ornú pôdu. Výnimočne sa vyskytujú aj vo vyšších polohách, kde doznieva vplyv teplej klímy, napríklad na Poľane, v Slovenskom stredohorí, v Pohronskom Inovci, v Štiavnických vrchoch, vo Vtáčniku a v Liptovskej a Popradskej kotline. "Plošne najrozšírenejšie a druhovo bohaté bezkolencové lúky sú zachované v Národnej prírodnej rezervácii Abrod na Borskej nížine. Je to najrozšírenejší vegetačný typ v rámci rezervácie a zároveň ide o najväčšiu rozlohu tohto spoločenstva v rámci celého Slovenska. Na Podunajskej nížine a v Košickej kotline je väčšina lokalít už zničená a bezkolencové lúky sa vyskytujú len maloplošne a veľmi vzácne," uzatvára Kĺč.