< sekcia Publicistika

Stanica metra sa volá po lodi polárnikov,varuje pred otepľovaním klímy

Fotografia belgického kapitána lode Belgica a líder expedície do Antarktídy Adrien de Gerlache v stanici metra v Bruseli 5. februára 2017. Foto: TASR - Juraj Hajko

Hoci loď už dávno drieme potopená v hlbinách mora, polárne ľadovce pútajú pozornosť aj v súčasnosti, pretože sa v dobe globálneho otepľovania čoraz rýchlejšie zmenšujú.

Brusel 5. februára (TASR) – Bruselská stanica metra Belgica je pomenovaná netypicky – po lodi, na ktorej sa belgickí vedci vybrali pred viac ako storočím do Antarktídy i Arktídy. Hoci loď už dávno drieme potopená v hlbinách mora, polárne ľadovce pútajú pozornosť aj v súčasnosti, pretože sa v dobe globálneho otepľovania čoraz rýchlejšie zmenšujú.

V roku 1897 sa belgický námorník a polárnik Adrien de Gerlache na lodi Belgica vybral z Antverp na vôbec prvú čisto vedeckú výpravu do Antarktídy. Prvenstvo zožal aj v dĺžke výpravy - ako prvý s 19-člennou posádkou strávil v Antarktíde celú zimu. Z výpravy sa Gerlache vrátil o dva roky neskôr s množstvom vedeckých poznatkov.

Členmi posádky boli aj dvaja polárnici, ktorí sa neskôr zapísali do dejín, Roald Amundsen a Frederick A. Cook. Nórsky moreplavec Amundsen ako prvý oboplával Ameriku zo severu a dosiahol južný pól. Američan Cook zase takmer dosiahol severný pól.

V lodi Belgica ešte Gerlache podnikol tri výpravy do Arktídy. Počas prvej svetovej vojny bola Belgica predaná Nórsku a v roku 1940 sa stala terčom nemeckého bombardovania, po ktorom navždy zmizla v hlbinách Severného ľadového oceánu.

V 80. rokoch v Bruseli otvorili stanicu metra Belgica. Na stenách pozdĺž nástupišťa sa odvtedy vynímajú maľby zobrazujúce loď belgických polárnikov. Ráz stanice sa zmenil v roku 2009 pri príležitosti otvorenia belgickej polárnej stanice Princesse-Élisabeth v Antarktíde. Na steny vtedy pribudli maľby polárnej stanice a nové motívy upozorňujúce na globálne otepľovanie.



Menej známe je, že názov Belgica niesol aj teplovzdušný balón belgického medzivojnového rekordéra Ernesta Demuytera. Ten ako prvý trikrát po sebe zvíťazil v prestížnej súťaži diaľkového letu teplovzdušných balónov Pohár Gordona Bennetta. Celkovo v súťaži vyhral šesťkrát a raz preletel v balóne až 1170 kilometrov.

Loď Belgica priviedla bádateľov do vtedy ešte málo preskúmanej Antarktídy, nekonečnej ľadovej krajiny. Tak ako sa loď odplavila od jej brehov, tak sa dnes čoraz rýchlejším tempom z polárnych oblastí vplyvom stúpania svetovej teploty uvoľňujú masy ľadu. V Bruseli - srdci Európskej únie, ktorá je svetovým lídrom v boji proti globálnemu otepľovaniu - na tento celosvetový problém upozorňuje stanica metra Belgica.

Každý deň ľudia mechanicky vystupujú na staniciach bruselského metra, a pritom niektoré z nich v sebe skrývajú zaujímavý príbeh. História, veda, šport – to všetko sa skrýva za zdanlivo všednými názvami zastávok. Viaceré stanice v sebe nesú historický odkaz, ale po východe z podzemia na povrch sa cestujúci ocitá v modernom Bruseli. Tento článok je ďalším dielom seriálu o spoznávaní hlavného mesta Belgicka prostredníctvom staníc jeho metra.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.