< sekcia Publicistika

V. REMIŠOVÁ: Viskupič aj Jurinová prinášajú do regiónov zmenu

Veronika Remišová v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Žilinský župan Juraj Blanár sedí na dvoch stoličkách, keďže je aj poslancom NR SR. Ak by uspela Erika Jurinová, poslaneckého mandátu sa vzdá, povedala v TABLET.TV Veronika Remišová (OĽaNO).

Bratislava 4. októbra (Teraz.sk) – Hoci OĽaNO pred štyrmi rokmi v regionálnych voľbách vôbec nefigurovalo, tentokrát sa rozhodlo inak. Okrem množstva kandidátov na poslancov spolu s partnermi podporujú ôsmich kandidátov na predsedov VÚC, z toho Jozef Viskupič a Erika Jurinová sú priamo z poslaneckého klubu OĽaNO. „Spoločným menovateľom je alternatíva zmeny k lepšiemu. Chceme byť alternatívou k tejto rozhádanej vláde plnej škandálov a to aj na komunálnej úrovni. Dnes vidíme, že župy, až na dve výnimky, sú v rukách Smeru, a nie sú dobre spravované,“ povedala v TABLET.TV na margo predvolebnej koalície SaS-OĽaNO-KDH Veronika Remišová z OĽaNO.

Okrem nominantov OĽaNO podporuje táto koalícia dvoch spoločných kandidátov, Jána Grešša v Nitre a Rastislava Trnku v Košiciach, nominantku SaS Renátu Kaščákovú v Trenčíne a v Prešove Milana Majerského (KDH). Podporu všetkých troch strán mal aj Martin Klus (SaS) v Banskej Bystrici, ten sa však kandidatúry vzdal v prospech preferenčne silnejšieho súpera Mariana Kotlebu, nezávislého kandidáta Jána Luntera.

Kandidát SaS na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba má okrem ďalších strán aj podporu OĽaNO, KDH však v tomto prípade uplatnilo výnimku. Drobu nepodporilo, ale ani proti nemu nepostavilo vlastného kandidáta. „Nebudem kritizovať kolegov z KDH, prečo sa tak rozhodli. Ale kandidátku na poslancov staviame všetky tri strany spolu. A myslím si, že pána Drobu to neoslabí, má v Bratislave dobré priority a myslím si, že bude dobrým kandidátom,“ reagovala Remišová.




Hnutie, ktoré pred štyrmi rokmi v regionálnych voľbách nekandidovalo s odôvodnením, že nezávislí kandidáti môžu ísť do volieb aj samostatne, na základe skúseností z posledných rokov zmenilo názor. „Dnes sa často ukazuje, že nezávislosť kandidáta je len zásterka. Napríklad v Trnavskom kraji kandiduje pán Mikuš ako nezávislý kandidát, v skutočnosti je to v podstate kandidát Smeru alebo SNS. A to platí o viacerých akože nezávislých kandidátoch. Dnes, žiaľ, to, že niekto kandiduje ako nezávislý, nie je zárukou nezávislosti,“ tvrdí Remišová.

„Druhá vec je, že v regiónoch máme veľa sympatizantov, ktorí chcú kandidovať pod našou značkou. Chceli sme im dať šancu,“ dodáva.


Kandidáti OĽaNO


Keďže OĽaNO kandiduje po prvý krát, nebude môcť aktuálne výsledky porovnávať s minulými a vlastne si v týchto voľbách nastavuje latku úspešnosti. Nechce však byť len do počtu. „Nechcem prognózovať výsledky, ale boli by sme veľmi radi, keby uspel aspoň jeden z kandidátov na župana našej koalície. Samozrejme, držím palce Jozefovi Viskupičovi v Trnave a Erike Jurinovej v Žiline,“ povedala Remišová.

Obaja však kandidujú v regiónoch, kde má veľmi silné pozície súčasný predseda VÚC, či už je to Juraj Blanár v Žiline alebo Tibor Mikuš v Trnave.

Podľa Remišovej môže byť popri Mikušovi silným protivníkom Jozefa Viskupiča aj József Berényi (SMK), šancu pre svojho kandidáta však vidí. „Je pravda, že má ťažkých protikandidátov. Ale pán Viskupič má dobrú pozíciu v tom, že sa odjakživa angažoval v aktivistickom živote v Trnavskom kraji. Jeho programom je obnoviť 1500 kilometrov ciest, ktoré má župa v správe, budovanie cyklotrás, obnova kultúrneho potenciálu Trnavy,“ poznamenala.

Podobne ako Jurinová, má podľa nej Viskupič v pláne podporovať budovanie štartovacích bytov pre mladých učiteľov, aby do školstva v kraji pritiahol vyššiu kvalitu. „Časť rozpočtu by chcel realizovať participatívnym spôsobom, svoje priority by mohli do župného rozpočtu dávať aj občania,“ dodala.

Problémom je podľa Remišovej aj územnosprávne členenie ako také. Systém vyšších územných celkov nerešpektuje ani pôvodné delenie na východné, stredné a západné Slovensko, ani navrhovaný systém 16 prirodzených regiónov, a vznikol čisto politicky. „Dlhodobo sa u nás zanedbáva téma územnosprávneho členenia. Máme tu tritisíc obcí, osem krajov. Regióny nie sú usporiadané prirodzeným spôsobom. Pán Viskupič plánuje po župných voľbách otvoriť veľkú diskusiu na túto tému,“ poznamenala.

Erika Jurinová podľa Remišovej stavia okrem tradičnej protikorupčnej agendy aj na prorodinnom pilieri politiky hnutia, chce podporovať školstvo, ale aj sociálne služby a zdravotníctvo. „Pán Blanár sedí na dvoch stoličkách, sedí ako poslanec aj v parlamente. Pani Jurinová dala záväzok, že sa v prípade zvolenia vzdá poslaneckého mandátu a bude sa venovať len kraju. Ja si nemyslím, že môžete na plný úväzok vykonávať dve zamestnania, ktoré sú od seba 200 kilometrov vzdialené,“ tvrdí Remišová.

OĽaNO kritizovalo ministra dopravy Árpáda Érseka, ktorý podľa nich preferoval skôr južné Slovensko a napríklad Kysuce v Žilinskom kraji na to doplácajú.

„Nechceme kádrovať, ktorá časť krajiny by mala dostať infraštruktúru prioritne, celá krajina by mala byť spravodlivo pokrytá dobrými cestami. Za Kysuce bojujeme už dlho, to nesúvisí so župnými voľbami. Tak isto bojujeme aj za ostatné regióny,“ vysvetlila Remišová. „A upozorňujeme aj na úseky diaľnic, prioritne na diaľnicu do Košíc, ktorú premiér Fico pôvodne sľuboval v roku 2010, najnovšie má byť v roku 2026. Žiadame od ministra Érseka, aby pripravil koncepciu výstavby a obnovovania ciest na základe objektívnych parametrov,“ dodala.

Konflikt záujmov a odvolávanie


V debate sa vyjadrila aj k novele zákona o konflikte záujmov, ktorá by sprísnila majetkové priznania politikov. Jednu aktuálne predkladá OĽaNO a druhú poslanci okolo Miroslava Beblavého. Hoci o potrebe sprísnenia majetkových priznaní hovoril aj predseda SNS Andrej Danko, na schválenie novely ústavného zákona je potrebných 90 hlasov a zatiaľ sú v parlamente dve opozičné novely a žiadna dohoda o dostatočnej podpore.

Podľa Remišovej však opozícia nie je povinná predkladať len také návrhy, ktorým sa vopred podarí zabezpečiť podporu. Naopak, očakáva, že ak koaliční politici mienia svoje vyhlásenia o boji proti korupcii vážne, mali by v tomto smere podporiť aj opozičnú iniciatívu. „Očista verejného života od korupcie je našou dlhodobou agendou. Aj v minulom volebnom období sme predkladali novelu zákona, ktorá mení majetkové priznania,“ pripomenula Remišová.

„Navrhujeme, aby museli priznávať aj dary, vrátane ich ceny. A uvádzať cenu hnuteľného majetku. Politici by museli uvádzať aj pôžitky, napríklad nájom, ktorý platí pán premiér Fico pánovi Bašternákovi,“ opisuje novelu. „A momentálne zákon opomína túto povinnosť u dôležitých ľudí, majetkové priznanie nemusí podávať špeciálny prokurátor, policajný prezident alebo šéf finančnej správy. Ak po sprísnení pravidiel volajú aj koaliční politici, nevidím problém v tom, prečo by za to nemohli zahlasovať,“ zdôraznila.

Hoci majú opoziční poslanci vyzbieraný dostatok podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu s cieľom odvolať ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) a aj dôvody na jeho odchod z funkcie podľa nich trvajú, aktuálne nebudú iniciovať konanie tejto schôdze.

„Teraz prebiehal protikorupčný pochod, kde študenti zbierajú podpisy pod petíciu, už majú 75.000 podpisov. A jedna z ich požiadaviek je odstúpenie ministra Kaliňáka. Podľa mňa by mal odstúpiť aj sám. Keď nazbierajú 100.000 podpisov, NR SR by sa mala ich podnetom zaoberať. Nechceli sme im tento moment prekryť,“ povedala.

Kvôli možnej viac ako šesťdesiatmiliónovej odmene advokátskej kancelárii za zastupovanie Slovenska v spore o Vodnú elektráreň Gabčíkovo však chcú poslanci OĽaNO iniciovať odvolávanie iného člena vlády, ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD).