Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Publicistika

VIDEO: Cyperský problém čaká na riešenie vyše 40 rokov

Prechod v meste Nikózia smerom do časti Nikózie, ktorá je okupovaná tureckými silami a na severnú časť ostrova. Foto: teraz.sk/Monika Voleková

Ostrov Cyprus žije v lete navonok v pokoji a najmä turistickým ruchom, ktorý prináša peniaze. Už vyše 40 rokov však Grékov a Turkov na ňom delí delimitarizovaná zóna.

Nikózia 1. septembra (Teraz.sk) – Mesto Nikózia je posledným rozdeleným hlavným mestom, hlása nápis v angličtine, francúzštine a nemčine na jednej z budov blízkosti prechodu z gréckej do tureckej časti mesta a medzi dvoma republikami na stredomorskom ostrove Cyprus, ktorý bol kolóniou Veľkej Británie a jej bránou na strategický Blízky východ. Krajina je po dramatických vojnových udalostiach v roku 1974 rozdelená horizontálne na dve časti demilitarizovanou, tzv. buffer zónou,ktorá je pod kontrolou síl Organizácie Spojených národov (OSN) - UNFICYP.

Zóna má dĺžku 180 kilometrov a v jednom z úsekov ju stráži 159 slovenských vojakov. „Najširšie miesto v zóne má asi sedem kilometrov a najužšie v meste Nikózia má okolo 3,5 metra,“ povedal slovenský major Robert Szakson z mierovej misie UNFICYP. Vojská OSN prišli na Cyprus už v roku 1964 a v roku 1968 sa začali prvé rozhovory medzi cyperskými Grékmi a Turkami o riešení problémov pod jej záštitou. Tri desaťročia nebolo možné cez zónu prechádzať, ale v roku 2003 sa režim uvoľnil a existuje niekoľko priechodov, ktoré využívajú ostrovania aj turisti.

Pohľad z výšky na nárazníkovú zónu v Nikózii



Nikózijčania sa neboja


Zóna vo vnútrozemskej Nikózii, najväčšom meste na Cypre (hlavné mesto Cyperskej republiky, ktorého jedna časť patrí do zóny okupovanými tureckými silami) je bez zbraní a zároveň bez života. Na pohľad to dokumentujú prázdne a rozpadávajúce sa domy, čo kontrastuje s modernou Nikóziou. Obyvatelia gréckej časti sú na prítomnosť svojich vojakov a vojakov OSN zvyknutí a neboja sa. V blízkosti zóny turista môže nájsť napríklad ulicu, ktorej jedna časť je obývaná a druhá opustená, a končí sa opevneným vojenským stanovišťom so zákazom vstupu.

Nárazníková - buffer zóna síl OSN medzi gréckou a tureckou časťou mesta Nikózia na ostrove Cyprus.
Foto: Teraz.sk/Monika Voleková


Rozhovory najvyšších predstaviteľov cyperských Grékov a Turkov odštartovali v roku 2008, štyri roky po vstupe Cyperskej republiky do Európskej únie. O budúcnosti ostrova sú v súčasnosti intenzívne diskusie a veľmi dôležitou témou sú bezpečnostné záruky, uvádzajú zdroje blízke strane cyperských Grékov. V roku 2004 totiž väčšina gréckych obyvateľov odmietla plán vtedajšieho šéfa OSN Kofiho Annana na riešenie cyperského problému, Turci na ostrove naopak plán podporili. V tejto citlivej situácii oficiálni predstavitelia Cyperskej republiky dlhodobo veľmi oceňujú vklad slovenskej ambasády na Cypre, ktorá je hostiteľom rokovaní cyperských Grékov a Turkov.


Značky v dlažbe v Nikózii


Značka v dlažbe jednej z ulíc v Nikózii na Cypre, ktorá dovedie návštevníka ku oficiálnemu prechodu do tureckej časti mesta a ostrova, ale do nárazníkovej zóny nie.
Foto: Teraz.sk/Monika Voleková


Budúcnosť buffer zóny

Nemenej významné pre obyvateľov ostrova a ich dedičov okrem vyjednávaní na najvyššej úrovni sú však majetkové otázky spojené s vlastníctvom a užívaním nehnuteľností v buffer zóne v historickej časti Nikózie aj inde na ostrove, ak budú mať rozhovory o spojení oboch republík úspešnú koncovku. V Nikózii je v platnosti územný plán mesta, na jeho vzniku sa podieľali spoločne grécka a turecká komunita . Prípravné práce sa začali v roku 1979, päť rokov po rozdelení ostrova, pod patronátom Rozvojového programu OSN. „V prvej fáze by som si predstavoval komunálne projekty, ktoré by organizovali obe strany ako je Dom spolupráce, s viacerými funkciami vo vzdelávaní, ekonomike,“ povedal psychológ Kostis Kyranidis, člen zmiešaného speváckeho grécko-tureckého zboru. Po otvorení prechodov sa speváci a speváčky stretávajú v bývalom hoteli Ledra v Nikózii, kde bývajú vojaci OSN. Slovenských a českých turistov často sprevádza po Cypre Slovenka Anna Tyrimou, ktorá žije na ostrove s rodinou 37 rokov a je erudovanou sprievodkyňou. „Ak by sa stalo, že do zóny mimo Nikózie vstúpi povedzme poľovník, riešia to sily OSN. Keď sa všetko vyrieši, do buffer zóny v Nikózii by sa mali vrátiť ľudia, ktorí tam predtým bývali,“ uviedla A. Tyrimou. Na Cypre žije aj komunita približne 12.000 Slovákov, ktorá sa stretáva niekoľko krát do roka.

Chátrajúce bývalého medzinárodné letisko pri Nikózii na Cypre.
Foto: Teraz.sk/Monika Voleková


Iná situácia je zóne v blízkosti Nikózie, kde stojí roky chátrajúce medzinárodné letisko po delostreleckej paľbe a bombardovaní dráhy v roku 1974 a jedno opustené a poškodené cyperské lietadlo. Kedysi pýchu osobnej leteckej dopravy na Cypre využívalo ročne 800.000 cestujúcich. Júlový pokus o puč gréckej vojenskej junty proti vláde v Nikózii a turecká invázia sa udiali v plnej turistickej sezóne. Farmárčenie na pozemkoch v súčasnosti v zóne je možné, ak majiteľ preukáže, že mu patria a sily OSN s tým súhlasia. „Farmári dostanú povolenia, ktoré si potom obnovujú. Našou úlohu je kontrolovať pohyb v buffer zóne, či civilista má na to povolenie, ak ho nemá, musí ísť preč, “ konštatoval major R. Szakszon.

Pozrite si časť maríny pre jachty v Limassole



Z Famagusty ušli len na pár dní

Turci počas bojov okupovali územie legendárneho cyperského letoviska Varosha s viac ako 100 hotelmi v prístavnom meste Famagusta, dnes známeho ako „mesto duchov“. Ľudia ušli narýchlo pred vojskami s vierou, že sa vrátia domov o pár dní. Nevrátili sa. V súčasnosti žijú v meste pod tureckou správou obyvatelia a o ďalšom osude letoviska sa rokuje. Úlohu prístavu Famagusta prebral v gréckej časti prístav v meste Limassol, kde nedávno otvorili novú marínu pre jachty a stavajú pri nej vily.

Cyperské múzeum skrýva poklady starovekej minulosti




Turizmus na ostrove s bohatou ponukou pláží, unikátnych starovekých, kresťanských a moslimských pamiatok profituje zo zvýšeného záujmu návštevníkov a pláže sú plné, medzi najpočetnejšie skupiny výletníkov patria Rusi a Briti.

V jednej o zátok sa podľa legendy zrodila z peny bohyňa Afrodita

Pobrežie stredomorského ostrova Cyprus so zátokou, kde sa podľa legendy z morskej peny zrodila bohyňa lásky Afrodita.
Foto: Teraz.sk/Monika Voleková