< sekcia Publicistika

RECENZIA: Kto sa bojí, nech ide do lesa aj SND

Na snímke herečka Monika Potokárová. Foto: Róbert Tappert

Prinášame vám recenziu na inscenáciu Cudzô zo Slovenského národného divadla. Inscenácia je určená najmä pre dospievajúceho diváka.

Bratislava 27. októbra (Teraz.sk) - Postapokalyptickou víziou sveta môže byť pre jedného výbuch jadrovej elektrárne, pre iného dlhodobý výpadok internetu. Ale čo ak sa oboje udeje súčasne? K tomu ešte hrozí, že vás zožerú zmutované pavúky a znásilnia migranti. Do neľahkých situácii privádza publikum Slovenské národné divadlo. Inscenácia Cudzô je súčasťou projektu Young Europe III a vznikla na základe dotazníkov s mládežou, ktorá vyjadrila aké sú jej hodnoty, čo ju ovplyvňuje, ale aj to, z čoho má strach. Dielo vzniklo najmä pre teenagerov.

Slovenská autorka žijúca v zahraničí Alexandra Salmela napísala hru, v ktorej sa hlavná hrdinka 36 vydáva na (ne)bezpečnú cestu, aby obnovila výpadok globálnej komunikačnej siete po prírodnej katastrofe. Salmela však dobré úmysly postavy 36 relativizuje. Herečka Monika Potokárová zosobňuje 36 ako dievča, ktoré bolo vylúčené z komunity pre svoje neprispôsobivé správanie (kradne elektrinu, ktorej nie je nazvyš) a preto musí z kola von. Aby ju opäť prijali do svojho spoločenstva rozhodne sa ísť naprieč krajinou, ktorá je toxicky zamorená na kopec k vysielaču. Stretáva Sprievodcu, ktorého stvárňuje Braňo Mosný. Ich spoločná púť je realitou, ale aj akousi virtuálnou hrou a 36 jej neustále podlieha. Sprievodca tvrdí, že 36-tka žije v zahoaxovanej komunite, 36 chce obnoviť internet najmä kvôli likom, chce sa stať influencerkou.

Preniesť text plný ťaživých opisov umierajúcej prírody a virtuálneho sveta sa na javisko inscenátorom podarilo prostredníctvom videoprojekcií na plátno. Pomocou kamery sa snímali tváre hercov prežívajúcich dobrodružstvo aj strach. Detailné zábery na makety zvierat aj budov po ekologickej katastrofe prinášali divákovi vzrušujúci vizuálny zážitok.

36-tka a jej obavy odkazujú na súčasnú situáciu v spoločnosti. Inscenácia sa na pozadí prírodnej katastrofy zaoberá otázkami, či sme ochotní veriť všetkému, čo nám informácie z internetu ponúkajú. Či treba drogovo závislých, bezdomovcov, utečencov a iné skupiny prirovnávať k jedovatému pavúkovi, ktorý požiera všetko živé. A je zmutovaný pavúk reálny, alebo je to len predstava hrdinky 36? Tá sa v boji za záchranu sveta a zvýšenie facebookových likov ocitne v lese, ktorý na ňu pôsobí akosi cudzô. Samotný názov hry Cudzô je už archaizmom, ktorý používali skôr naši predkovia. Inscenátori sa pokúsili podčiarknuť povahovú črtu človeka, ktorému bol už v minulosti strach z neznámeho blízky. Aj les je archetypom, ktorý pripomína, že na tomto mieste sa treba vždy zaručene báť.

Na snímke Braňo Mosný.
Foto: TASR Róbert Tappert


36-tka tu stretáva muža s klobúkom na hlave, ktorý má folklórne motívy. Herci pracujú s bábkami so šúpolia, ktoré takisto odkazujú na zvyky a tradície Slovákov. Bol a je náš národ pohostinný a vľúdny k cudzej kultúre? 36-tka sa v lese necíti dobre, no spôsobuje to nie cudzí element, ale práve jej prapredok. Prežije toto stretnutie? Odpoveďou je záver inscenácie, v ktorom postava 36 a Sprievodca nájdu vežu, ku ktorej sa im podarilo prísť aj prostredníctvom zápasu s vlastnými predsudkami.