Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Juraj Hrabko komentuje vzdanie sa funkcie podpredsedu parlamentu zo strany M. Glváča.
Autor Juraj Hrabko
Martin Glváč už nie je podpredsedom parlamentu.
Odchod podpredsedu parlamentu z funkcie je nepochybne politicky významnou udalosťou. Obzvlášť, keď ide o odchod menej dobrovoľný a viac vynútený, čo na Slovensku reprezentuje výraz „odídený.“
Aj Matin Glváč bol z funkcie podpredsedu NR SR odídený. Hoci sa dlho sa odchodu vzpieral, situáciu aj tak neustál, pretože ju ustáť ani nemohol. A neustál by ju nikto, najmä keď vznikla tak krátko pred parlamentnými voľbami. Bolo to skrátka politicky neúnosné aj neudržateľné zároveň.
Isteže, mimovládne strany môžu v tejto súvislosti jasať, faktom však zostane, že aj vďaka im zostal M. Glváč vo funkcii dlhšie, ako zostať mal. Koalícia sa s nimi pohrala, keď neschválila program schôdze, na ktorej chceli navrhnúť odvolanie M. Glváča z funkcie podpredsedu. Na takýto mocenský postup – kedy väčšina valcuje menšinu – existuje v rámci pravidiel iba jediná správna odpoveď – podanie opätovného návrhu na zvolanie schôdze. Ihneď, a nie až na opakované výzvy koaličného Mosta-Híd, ktorý zreteľne inzeroval, že ak príde ďalší návrh na odvolanie M. Glváča z funkcie, bude už hlasovať inak, ako hlasoval.
„Samooslavné“ ódy mimovládnych strán po oznámení odchodu M. Glváča z funkcie, boli aj preto takpovediac mimo misu. Bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie, faktom zostane, že M. Glváč bol z funkcie podpredsedu parlamentu odídený viac zásluhou politiky Mosta-Híd, ako mimovládnych strán. Pochopili to aj v Smere-SD, aj preto M. Glváč v rozlúčkovom stanovisku zaútočil na B. Bugára, lebo na rozdiel od mimovládnych strán vie veľmi dobre, odkiaľ vietor zafúkal.
To, že k nemu M. Glváč pridal aj ďalšie osoby, na veci nič nemení. Preto B. Kollár, preto I. Matovič, preto R. Sulík. Odhliadnuc od toho, že príbeh každého z nich s obžalovaným M. Kočnerom je iný, iné je aj ich postavenie – ani jeden z nich nereprezentoval v týchto dňoch vedenie parlamentu.
A o to ide. Presnejšie povedané, nejde vôbec o M. Glváča, ale o parlament ako inštitúciu. Ak by bol M. Glváč radovým poslanom, išlo by v súvislosti s jeho kontaktmi s obžalovanými A. Zsuzovou a M. Kočnerom, ktoré sám priznal, takpovediac o jeho vec. Zotrvávaním vo funkcii podpredsedu parlamentu však do tejto osobnej veci zatiahol celý parlament. Vzdanie sa funkcie pritom nie je priznaním viny ani hanbou, naopak, hanbou je držať sa jej stoj čo stoj, bez ohľadu na náklady.
M.. Glváč to aktuálne zrejme vníma inak, ale to, že nereprezentuje parlament je iba dobre. Pre neho, jeho stranu Smer-SD, vládnu koalíciu, politiku vo všeobecnosti, aj krajinu.
Odchod podpredsedu parlamentu z funkcie je nepochybne politicky významnou udalosťou. Obzvlášť, keď ide o odchod menej dobrovoľný a viac vynútený, čo na Slovensku reprezentuje výraz „odídený.“
Aj Matin Glváč bol z funkcie podpredsedu NR SR odídený. Hoci sa dlho sa odchodu vzpieral, situáciu aj tak neustál, pretože ju ustáť ani nemohol. A neustál by ju nikto, najmä keď vznikla tak krátko pred parlamentnými voľbami. Bolo to skrátka politicky neúnosné aj neudržateľné zároveň.
Isteže, mimovládne strany môžu v tejto súvislosti jasať, faktom však zostane, že aj vďaka im zostal M. Glváč vo funkcii dlhšie, ako zostať mal. Koalícia sa s nimi pohrala, keď neschválila program schôdze, na ktorej chceli navrhnúť odvolanie M. Glváča z funkcie podpredsedu. Na takýto mocenský postup – kedy väčšina valcuje menšinu – existuje v rámci pravidiel iba jediná správna odpoveď – podanie opätovného návrhu na zvolanie schôdze. Ihneď, a nie až na opakované výzvy koaličného Mosta-Híd, ktorý zreteľne inzeroval, že ak príde ďalší návrh na odvolanie M. Glváča z funkcie, bude už hlasovať inak, ako hlasoval.
„Samooslavné“ ódy mimovládnych strán po oznámení odchodu M. Glváča z funkcie, boli aj preto takpovediac mimo misu. Bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie, faktom zostane, že M. Glváč bol z funkcie podpredsedu parlamentu odídený viac zásluhou politiky Mosta-Híd, ako mimovládnych strán. Pochopili to aj v Smere-SD, aj preto M. Glváč v rozlúčkovom stanovisku zaútočil na B. Bugára, lebo na rozdiel od mimovládnych strán vie veľmi dobre, odkiaľ vietor zafúkal.
To, že k nemu M. Glváč pridal aj ďalšie osoby, na veci nič nemení. Preto B. Kollár, preto I. Matovič, preto R. Sulík. Odhliadnuc od toho, že príbeh každého z nich s obžalovaným M. Kočnerom je iný, iné je aj ich postavenie – ani jeden z nich nereprezentoval v týchto dňoch vedenie parlamentu.
A o to ide. Presnejšie povedané, nejde vôbec o M. Glváča, ale o parlament ako inštitúciu. Ak by bol M. Glváč radovým poslanom, išlo by v súvislosti s jeho kontaktmi s obžalovanými A. Zsuzovou a M. Kočnerom, ktoré sám priznal, takpovediac o jeho vec. Zotrvávaním vo funkcii podpredsedu parlamentu však do tejto osobnej veci zatiahol celý parlament. Vzdanie sa funkcie pritom nie je priznaním viny ani hanbou, naopak, hanbou je držať sa jej stoj čo stoj, bez ohľadu na náklady.
M.. Glváč to aktuálne zrejme vníma inak, ale to, že nereprezentuje parlament je iba dobre. Pre neho, jeho stranu Smer-SD, vládnu koalíciu, politiku vo všeobecnosti, aj krajinu.
