< sekcia Publicistika

KOMENTÁR ADAMA ČERNÉHO: Katalánsko takmer v slepej uličke

Adam Černý, komentár. Kombosnímka. Foto: Teraz.sk/archív A.Černého

Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.

Nedeľňajšie hlasovanie o nezávislosti Katalánska, ktoré jednostranne presadili stúpenci separatizmu v čele s predsedom miestnej regionálnej vlády, otriaslo Španielskom a výrazne oslabilo pozíciu španielskeho premiéra.
Zábery na poriadkové sily strieľajúce gumové projektily na ľudí v uliciach a obušky dopadajúce na demonštrantov úplne vytesnili predchádzajúce informácie o tom, ako katalánsky regionálny parlament vyhlásil referendum o nezávislosti menšou väčšinou, ako vyžaduje ním samotným schválený zákon.

Politickú zodpovednosť za súčasný stav kvôli tomu, čo sa udialo v nedeľu, nesie v oveľa väčšej miere vláda v Madride na čele s premiérom Marianom Rajoyom, ktorá vsadila viac na silu ako na vyjednávanie so stúpencami katalánskej nezávislosti.

Obrazy násilia z nedele vytesnili do úzadia aj počty, ktoré sú síce neoveriteľné, ale ktoré uvádzajú samotní organizátori referenda: že hlasovalo viac ako 40 percent voličov a z nich sa pre nezávislosť vyslovilo 90 percent, čo môže vyzerať impozantne.

Ale tých 90 percent hlasujúcich predstavuje iba o málo viac ako jednu tretinu oprávnených voličov. Tieto počty však po nedeli úplne prebili dojmy z násilia počas zásahu poriadkových síl.

Dopady na celý kontinent


Posun nálady v tábore separatistov je enormný. Kým ešte pred týždňom minister katalánskej vlády pre zahraničné vzťahy v Prahe presviedčal, že nejde o vyhlásenie nezávislosti, ale o možnosť dať ľuďom príležitosť, aby vyjadrili svoj názor a potom sa začať dohadovať čo ďalej, teraz z Barcelony znie, že samostatnosť Katalánska treba vyhlásiť možno už v najbližších dňoch.

Bez ohľadu na to, že neexistuje ani len náznak dohody o tom, ako by sa prípadné oddelenie jednej časti Španielska mohlo uskutočniť, napríklad, čo sa týka usporiadania súčasných vzájomných vzťahov a záväzkov. Na príklade brexitu, kde sa oddeľuje jedna celá krajina z Európskej únie pritom vidno, že nájsť riešenie dohodou nie je vôbec ľahké.

Pokiaľ sa miestny parlament odhodlá vyhlásiť nezávislosť, otvárajú sa dvere k hlbokej kríze, pretože by sa proti sebe nevyhnutne postavili záujem vlády v Madride udržať celistvosť Španielska a vôľa podstatnej časti Kataláncov presadiť samostatnosť. V takejto chvíli ponesú za ďalší vývoj zodpovednosť obidve strany.
Na nich bude záležať, či terajší chaos bude pokračovať a či napätie bude ďalej eskalovať alebo či sa obe strany pridržia skúsenosti, že každý spor má skončiť za rokovacím stolom. V danom prípade napríklad dohodou o vyhlásení referenda za regulárnych podmienok, ktoré by umožnili, aby svoj názor vyslovila jasná, najlepšie kvalifikovaná väčšina voličov.

Pretože výsledok, v ktorom by jeden či druhý názor rozhodol o osude Katalánska iba tesnou prostou väčšinou, by nutne medzi tými, ktorý by v hlasovaní nepresadili svoj názor, zanechal pocity trpkosti a chuť pokračovať v spore.

Udalosti na severovýchode Španielska sa netýkajú iba jednej z hlavných krajín Európy, pretože ich dopady môžu ovplyvniť celý kontinent.

Nejde iba o povzbudenie či potlačenie separatistických nálad v iných krajinách, ku ktorým je potrebné pripočítať okrem často spomínaného Škótska aj napríklad Belgicko, ale predovšetkým o to, či je možné s niekedy hlboko historicky zakorenenými náladami a tlakmi sa vyrovnávať inak ako násilím a jednostrannými krokmi.