< sekcia Publicistika

HRABKO: Mečiar vie, že už v politike nemá šancu. Hecujú ho skôr iní

Juraj Hrabko v TABLET.TV Foto: TASR

Riešením problému s prieskumami verejnej mienky by bola ich vyššia transparentnosť, nie pravdepodobne protiústavné moratórium, povedal v TABLET.TV Juraj Hrabko.

Bratislava 30. októbra (Teraz.sk/TABLET.TV) – Expremiér Vladimír Mečiar bol významným politikom minulosti, podľa publicistu Juraja Hrabka však v dnešnej politike už nemá žiadny politický potenciál. „A myslím si, že o tom vie, skôr ho burcuje niekto iný. Nevidím žiadny relevantný dôvod, aby povstal z popola. Nikde vôkol Vladimíra Mečiara nevidím reálnu politickú silu,“ reagoval Hrabko na medializované informácie, podľa ktorých Mečiar môže v nadchádzajúcich parlamentných voľbách kandidovať za stranu Slovenská liga.

Podpredseda Slovenskej ligy, bývalý podpredseda NR SR za ĽS-HZDS Tibor Cabaj, pre Teraz.sk potvrdil, že Mečiara s takouto ponukou oslovili a on ju neodmietol. O tom, či ju definitívne prijíma, by sa mal vyjadriť v najbližšom čase. Strana Slovenská liga podľa neho vznikla premenovaním staršieho subjektu s názvom Nový parlament.

Hrabko v tejto strane veľký potenciál nevidí ani v prípade, že ju expremiér podporí. „Vladimír Mečiar už neznamená v politike nič, nič v nej nedokáže. Samozrejme, nemôžem vylúčiť nejaké politické špekulácie. Ja by som bol opatrný, uvidíme, ktoré strany reálne podajú kandidátky,“ dodal.



Rovnako skeptický je v prípade nových subjektov, Dobrej voľby na čele s exministrom Tomášom Druckerom, Vlasti so Štefanom Harabinom, Socialistoch.sk Eduarda Chmelára a tradičnej Demokratickej strany, ktorú však posilnili odídenci z SaS na čele s Janou Kiššovou. Podľa Hrabka majú tieto strany šancu naviazať na seba časť voličov, ale nie je veľmi pravdepodobné, že by dokázali prekročiť päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu. V takom prípade by hlasy týchto strán prepadli.

„V tejto chvíli by som povedal, že stratu časti voličských hlasov,“ odpovedal Hrabko na otázku, aký efekt v slovenskej politike môžu tieto strany spôsobiť. „Zatiaľ nevidím žiadny veľký politický výtlak žiadnej z týchto strán. Samozrejme, nejaké tie percentá budú mať a voľby rozhodnú voliči. Veci sa ešte môžu zmeniť, ale zatiaľ politický výtlak na prekročenie päťpercentného prahu nevidím ani u jednej z týchto strán,“ zhrnul Hrabko.


Moratórium na prieskumy


Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov sa predĺži zo 14 dní na 50 dní pred voľbami. Poslanci totiž v pondelok (28.10.) odobrili pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ním zmenili aj zákon o volebnej kampani. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb. Hrabko reaguje, že zavedenie takéhoto dlhého moratória podľa neho nevylúči možnosť ovplyvňovania verejnej mienky prostredníctvom zmanipulovaných prieskumov.

„V dnešnom mediálnom prostredí sa nedá vyhnúť tomu, aby boli nejakým spôsobom zverejňované výsledky prieskumov,“ naznačil, že prieskum sa dá zverejniť napríklad v zahraničí, Slováci však k nemu budú mať prístup cez internet. „Jediné, čo sa dá robiť, je stransparentniť celý proces. Malo by sa to istým spôsobom upratať. Dnes naozaj pôsobí veľa agentúr, niektoré sa objavujú iba pred voľbami. Myslím si, že sa to dá nastaviť,“ povedal. Jednou podmienkou by podľa neho napríklad mohla byť účasť agentúr v Slovenskej asociácii výskumných agentúr. „Ale aj tak nedokážete zabrániť zverejňovaniu pofidérnych výsledkov akýchkoľvek agentúr. Ak to dáme pod istú kontrolu, dosiahneme iba to, že budeme vedieť označiť dôveryhodné agentúry,“ dodal.

Schválené moratórium na prieskumy je podľa Hrabka v rozpore s ústavou. „Predpokladám, že pani prezidentka zákon vráti do parlamentu a potom bude záležať na disciplinovanosti poslancov, koľko ich bude. Zákon prešiel 74 hlasmi a ak ho pani prezidentka vráti, bude si to vyžadovať najmenej 76 poslancov,“ povedal.

„Nepochybujem o tom, že sa to dá napadnúť na ústavnom súde. A dalo by sa to podľa mňa stihnúť. Ak to pani prezidentka vráti a na decembrovej schôdzi by došlo k tomu, že by to bolo aj tak schválené. Opozícia by už teraz mala začať písať návrh na ústavný súd, kde by nemala chýbať žiadosť o dočasné pozastavenie účinnosti zákona,“ povedal Hrabko.


Stratifikácia nemocníc


Preloženie stratifikácie nemocníc na ďalšiu parlamentnú schôdzu je podľa Hrabka dôsledkom chýbajúcej parlamentnej podpory. „Nie sú hlasy. Podľa mňa sa zháňajú hlasy poslancov na to, aby to prešlo aspoň do druhého čítania,“ povedal. „Keď sa to presunie na ďalšiu schôdzu, získa sa ešte čas na rokovania a definitívne stiahnuť sa to dá aj potom. Osobne si myslím, že je to koniec a myslím si, že je to dobre. Pretože takéto reformy by sa nemali robiť tak krátko pred voľbami. Nastúpi nový parlament a vláda a treba to nechať na nich,“ zhrnul Hrabko. Dodal, že niektoré kroky reformy môže ministerstvo robiť už teraz a nepotrebuje k tomu legislatívne zmeny.

Brexit
Na otázku, prečo Európska únia povolila ďalší odklad brexitu do do 31. januára 2020, keď ju samotný britský premiér Boris Johnson listom informoval, že takýto krok nepodporuje, Hrabko odpovedal, že pre EÚ bola smerodajná oficiálna žiadosť Veľkej Británie.

„Oficiálne sa to berie tak, že Veľká Británia požiadala o ďalší odklad brexitu. Prikazuje to zákon a boli tam aj rokovania s zástupcami Veľkej Británie. Boris Johnson poslal svoj osobný list zrejme najmä preto, aby si zachoval tvár, keďže svojho času vyhlásil, že radšej, ako by EÚ požiadal o ďalšie predĺženie, by bol mŕtvolou v priekope. Čiže on nepožiadal, ale Veľká Británia požiadala,“ vysvetlil Hrabko.