Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Najstaršia zmienka o tomto cintoríne pochádza z rokov 1865 a 1866. Dodnes sa na ňom zachovalo takmer 60 náhrobných kameňov, z čoho 25 bolo petrifikovaných a sedem z nich navyše zlepených.
Autor TASR
Topoľa 18. júla (TASR) – Židovský cintorín v Topoli v Sninskom okrese navštívilo po obnove viacero turistov, ktorí sa hlásia k židovskému náboženstvu. Dôkazom toho sú kamene poukladané na jednotlivých pomníkoch.
Ako pre TASR uviedol regionálny historik Miroslav Buraľ zo Správy Národného parku (NP) Poloniny, rekonštrukcia cintorína bola teda účinná. Aj po ekonomickej stránke. „Použitých bolo spolu 5000 eur na materiál, ostatné práce sa vykonávali buď dobrovoľnícky, alebo cez obec Topoľa v rámci dlhodobo nezamestnaných obyvateľov,“ dodal. Rekonštrukcia sa uskutočnila pod dozorom Krajského pamiatkového úradu v Prešove.
Najstaršia zmienka o cintoríne pochádza z rokov 1865 a 1866. Dodnes sa na ňom zachovalo takmer 60 náhrobných kameňov, z čoho 25 bolo petrifikovaných a sedem z nich navyše zlepených. Ich usporiadanie podliehalo prísnym náboženským predpisom. Sú charakteristické bohatou ornamentálnou a figurálnou plastickou výzdobou. Niektoré zo zobrazení vypovedali napríklad o zamestnaní pochovaného. Pero symbolizovalo pisára, hviezda či koruna učenca alebo rabína. Náhrobné kamene žien určuje vyobrazený svietnik.
Židovský cintorín v Topoli bol pôvodne menší, o čom svedčí kamenná ohrada, ktorej prevažná časť sa zachovala. Časť bola rozobratá kvôli rozšíreniu plochy na pochovávanie. „Riešili sme to drevenou ohradou,“ vysvetlil Buraľ. V areáli cintorína sa nachádzal objekt, po hebrejsky ohel, kde sa umiestňovali mŕtvi pred samotným aktom pochovávania. Dodnes sa z nej zachovali len základy. Návštevníci tu môžu tiež vidieť základy modlitebne, ktorú miestni Rusíni nazývali bužňa. Zanikla po druhej svetovej vojne a materiál z nej bol použitý na výstavbu nového mosta cez rieku.
Prvá písomná zmienka o obyvateľoch židovského vierovyznania v obci pochádza z roku 1736. Vtedy tu žila rodina Moška Davidoviča z Poľska, ktorá mala v nájme krčmu. Medzi významných obyvateľov židovského pôvodu patril aj Ilko Grossman, ktorý prenajímal niekdajší majer Andrássyovcov. Najvyšší počet obyvateľov židovského vierovyznania bol v Topoli zaznamenaný v roku 1941, kedy tu žilo 60 Židov. V marci 1944 boli všetci deportovaní do Užhorodu a následne do koncentračných táborov v Nemecku. Jediná obyvateľka z Topole, ktorá prežila koncentračné tábory, bola Šarlota Mandelová neskôr žijúca vo Švédsku.
Na židovskom cintoríne v Topoli, ktorý je od roku 2000 národnou kultúrnou pamiatkou, je pochovaných viacero rabínov a ich rodinných príslušníkov.
Rekonštrukcia cintorína bola realizovaná v rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“. Projekt bol financovaný prostredníctvom Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Ako pre TASR uviedol regionálny historik Miroslav Buraľ zo Správy Národného parku (NP) Poloniny, rekonštrukcia cintorína bola teda účinná. Aj po ekonomickej stránke. „Použitých bolo spolu 5000 eur na materiál, ostatné práce sa vykonávali buď dobrovoľnícky, alebo cez obec Topoľa v rámci dlhodobo nezamestnaných obyvateľov,“ dodal. Rekonštrukcia sa uskutočnila pod dozorom Krajského pamiatkového úradu v Prešove.
Najstaršia zmienka o cintoríne pochádza z rokov 1865 a 1866. Dodnes sa na ňom zachovalo takmer 60 náhrobných kameňov, z čoho 25 bolo petrifikovaných a sedem z nich navyše zlepených. Ich usporiadanie podliehalo prísnym náboženským predpisom. Sú charakteristické bohatou ornamentálnou a figurálnou plastickou výzdobou. Niektoré zo zobrazení vypovedali napríklad o zamestnaní pochovaného. Pero symbolizovalo pisára, hviezda či koruna učenca alebo rabína. Náhrobné kamene žien určuje vyobrazený svietnik.
Židovský cintorín v Topoli bol pôvodne menší, o čom svedčí kamenná ohrada, ktorej prevažná časť sa zachovala. Časť bola rozobratá kvôli rozšíreniu plochy na pochovávanie. „Riešili sme to drevenou ohradou,“ vysvetlil Buraľ. V areáli cintorína sa nachádzal objekt, po hebrejsky ohel, kde sa umiestňovali mŕtvi pred samotným aktom pochovávania. Dodnes sa z nej zachovali len základy. Návštevníci tu môžu tiež vidieť základy modlitebne, ktorú miestni Rusíni nazývali bužňa. Zanikla po druhej svetovej vojne a materiál z nej bol použitý na výstavbu nového mosta cez rieku.
Prvá písomná zmienka o obyvateľoch židovského vierovyznania v obci pochádza z roku 1736. Vtedy tu žila rodina Moška Davidoviča z Poľska, ktorá mala v nájme krčmu. Medzi významných obyvateľov židovského pôvodu patril aj Ilko Grossman, ktorý prenajímal niekdajší majer Andrássyovcov. Najvyšší počet obyvateľov židovského vierovyznania bol v Topoli zaznamenaný v roku 1941, kedy tu žilo 60 Židov. V marci 1944 boli všetci deportovaní do Užhorodu a následne do koncentračných táborov v Nemecku. Jediná obyvateľka z Topole, ktorá prežila koncentračné tábory, bola Šarlota Mandelová neskôr žijúca vo Švédsku.
Na židovskom cintoríne v Topoli, ktorý je od roku 2000 národnou kultúrnou pamiatkou, je pochovaných viacero rabínov a ich rodinných príslušníkov.
Rekonštrukcia cintorína bola realizovaná v rámci projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“. Projekt bol financovaný prostredníctvom Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
