Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Magazín

Slovenskí vedci vytvorili magnetický plášť neviditeľnosti

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Experiment je postavený na báze využiteľnosti supravodivých a feromagnetických materiálov.

Bratislava 27. marca (TASR) - Slovenskí vedci zhotovili zariadenie schopné skryť predmety pred magnetickým poľom.

"Je to prvý experimentálny krok na ceste k neviditeľnosti," uviedol na dnešnej tlačovej besede v Bratislave člen realizačného tímu z Elektrotechnického ústavu SAV (EÚ SAV) Fedor Gömöry.

Trojica slovenských vedcov v spolupráci s tímom vedcov pod vedením Alvara Sancheza z Univerzity v Barcelone navrhla a vytvorila obal na ukrytie predmetov v magnetickom poli. Kým barcelonskí vedci prišli s pôvodnou myšlienkou, slovenskí vedci ju dokázali experimentálne potvrdiť a vytvoriť magnetický plášť neviditeľnosti.

Foto: TASR/Štefan Puškáš
Experiment je postavený na báze využiteľnosti supravodivých a feromagnetických materiálov. Obal funguje vďaka protichodným vlastnostiam dvoch použitých typov materiálu.

"Kým supravodič magnetické pole vytláča, feromagnetikum ho nasáva. Pri vhodnej voľbe materiálov a rozmerov sa dá dosiahnuť stav, keď narušenie vonkajšieho poľa je zanedbateľné," dodal Gömöry. Aby vyvinutý obal fungoval, potrebuje ochladenie na mínus 195 stupňov Celzia. Takúto teplotu potrebujú supravodivé pásky na dosiahnutie požadovaných vlastností.

Trubička reprezentujúca neviditeľný plášť má rozmery pohybujúce sa rádovo okolo jedného centimetra. Cena použitého materiálu je približne 30 eur. "Avšak dosiahnutie tohto výsledku stálo desaťročie vedeckovýskumnej práce čiže nepriame náklady sú pomerne veľmi vysoké. V experimente budeme môcť pokračovať len pri získaní dostatočného množstva finančných prostriedkov," dodal riaditeľ EÚ SAV Karol Fröhlich.

Tu bude player


Praktické využitie experimentálneho plášťa neviditeľnosti môže byť pri výrobe špičkovej výpočtovej techniky alebo pri zariadeniach fungujúcich na báze magnetickej rezonancie, teda v medicínskom prostredí, ale rovnako aj v kozmickom výskume, napríklad pri odhaľovaní záhad takzvanej tmavej hmoty vo vesmíre, o ktorej máme dosiaľ len minimálne poznatky.