Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Magazín

Pred 51 rokmi sa svet dozvedel o lete Jurija Gagarina do vesmíru

Na snímke vtedajší kozmonaut Sovietskeho zväzu major Jurij Gagarin v skafandri. Foto: TASR/AP Photo

Valné zhromaždenie OSN 7. apríla 2011 vyhlásilo 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru.

New York 12. apríla (TASR) - Z rozhodnutia Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) sa 12. apríla na celom svete oslavuje Svetový deň letectva a kozmonautiky.

Spája sa s letom prvého kozmonauta do vesmíru - 27-ročného majora Jurija Alexejeviča Gagarina. Občan vtedajšieho Sovietskeho zväzu 12. apríla 1961 uskutočnil prvý let človeka do kozmu. Tento deň sa pokladá za triumf vedy a všetkých, čo v súčasnosti pracujú v oblasti kozmického priemyslu.

Valné zhromaždenie OSN 7. apríla 2011 vyhlásilo 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru. Členovia VZ OSN schválili rezolúciu po tom, ako sa spojili s posádkou Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Tento krok sa stane "výrazným prínosom pre upevnenie spolupráce pri mierovom dobývaní kozmického priestoru", konštatoval v roku 2011 veľvyslanec Ruskej federácie pri OSN Vitalij Čurkin v New Yorku.

V dejinách kozmonautiky zostane zapísaný aj Gagarinov výrok: "Pojechali". Vyslovil ho vo chvíli, keď vesmírna loď Vostok zdolávala zemskú príťažlivosť.



Let trval 108 minút

Legendárny Gagarinov let trval iba 108 minút, stal sa však potvrdením prvenstva ZSSR v rozvoji pilotovaných kozmických letov a zvládnutí kozmických technológií.

Sovietsky kozmický program sa začal už v druhej polovici 50. rokov 20. storočia a od začiatku išlo o koncepciu na podporu armády. Ozbrojené sily ZSSR vtedy chceli nadobudnúť vojenskú prevahu nad - podľa vtedajšej ideológie - "kapitalistickým svetom".

Prvá umelá družica Sputnik sa dostala na obežnú dráhu v októbri 1957. Sovietske vedenie sa potom rozhodlo urýchliť program letu prvého človeka do vesmíru.

V rámci programu Zenit, spojeného s letom človeka do kozmu, sa mal začať vypracovávať projekt vesmírnej lode Vostok. Do vesmíru sa pred človekom dostali najskôr zvieratá; z nich najznámejším sa stal pes Lajka, ktorého do kozmu vyniesla raketa Sputnik-2.

Potom nadišiel 12. apríl 1961 a správa o tom, že Jurij Gagarin ako prvý človek vzlietol do vesmíru na lodi Vostok-1 a po lete úspešne pristál.

Jurij A. Gagarin (9.3.1934-27.3.1968) bol letcom a kozmonautom ZSSR a prvým človekom, ktorý sa dostal na palube nosnej rakety do kozmického priestoru. Zahynul tragicky pri leteckej havárii neďaleko dediny Novosiolovo vo Vladimirskej oblasti. Zomrel v cvičnom lietadle za nevyjasnených okolností.

Život človeka s nezabudnuteľným úsmevom bol opradený legendami. Podľa jednej z nich sa J. Gagarin narodil 8. marca, ale, údajne, v pôrodnici usúdili, že chlapec by nemal sláviť narodeniny na Medzinárodný deň žien. Preto mu do rubriky dátum narodenia zapísali 9. marec. Ako uviedla televízna stanica Vesti, nech to bolo akokoľvek, jedno je isté: Jurij Gagarin sa správal vždy ako skutočný muž.

Od legendárneho letu prvého kozmonauta ľudstvo na ceste objavovania vesmíru dosiahlo značný pokrok. Do elitného klubu kozmonautov sa 2. marca 1978 letom Vladimíra Remeka zaradilo aj bývalé Československo; 20. februára 1999 sa začala vesmírna misia prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu. Dňa 16. júna 1963 absolvovala let do vesmíru prvá žena, Valentina Tereškovová. Na palube lode Vostok-6 strávila 26-ročná ruská kozmonautka 71 hodín a Zem obletela 48-krát.

Po 20 rokoch od Gagarinovho prvého letu do vesmíru, 12. apríla 1981, vypustili USA prvý raketoplán - oproti rakete išlo o stroj inej konštrukcie a najmä viacnásobne použiteľný. Neskôr sa začali budovať vesmírne stanice - najskôr vo februári 1986 ruská Mir, potom Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), ktorá slúži dodnes.

Popri kozmonautoch a astronautoch z rôznych krajín aj čínskom tajkonautovi Jang Li-wejovi sa do vesmíru dostali už aj "turisti" - v decembri 1990 im dvere do vesmíru otvoril japonský novinár Tojohiro Akijama. Stal sa prvým komerčným pasažierom a na stanici Mir pobudol sedem dní.