< sekcia Magazín

Pôvodní obyvatelia sveta sú dedičmi veľkej jazykovej rozmanitosti

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Prostredníctvom jazykov sa ľudia nielen zúčastňujú na vývoji svojich dejín, tradícií, pamäti a spôsobu myslenia, ale, čo je ešte dôležitejšie, budujú svoju budúcnosť.

New York 9. augusta (TASR) - Pôvodných obyvateľov Zeme je približne 370 miliónov a žijú v 90 krajinách sveta. A hoci predstavujú len päť percent svetovej populácie, v súčasnosti tvoria 15 percent najviac marginalizovaných ľudí na svete, uvádza OSN pri príležitosti Medzinárodného dňa pôvodných obyvateľov sveta, ktorý pripadá na 9. augusta.

Tohtoročné oslavy sa v ten deň uskutočnia v sídle OSN a inštitúcia ich bude vysielať na svojej webovej televíznej stanici webtv.un.org, informovala OSN.

Pôvodní obyvatelia sú dedičmi rozsiahlej jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, zvykov a tradícií, veď rozprávajú veľkou väčšinou zo 7000 jazykov na Zemi a predstavujú nie menej ako 5000 rozmanitých kultúr.

Napriek svojej rozmanitosti väčšina pôvodných obyvateľov sveta má isté spoločné črty, spomedzi ktorých OSN vyzdvihuje pevné puto k pôvodným územiam a prostrediam, v ktorých dlhodobo žili už ich predkovia, ako aj vôľu zachovať si spôsob organizácie vo vlastnom spoločenstve či ekonomické, spoločenské a kultúrne hodnoty. Tie sa však často upravujú podľa dominujúcich noriem spoločnosti, v ktorej pôvodní obyvatelia žijú.

OSN ďalej poukázala na fakt, že pôvodní obyvatelia sveta, hoci žijú v rôznych častiach Zeme, často čelia podobným výzvam súvisiacim s ich uznaním a s ochranou ich najzákladnejších práv.

Po desaťročia pôvodní obyvatelia žiadajú uznanie svojej identity, spôsobu života, pôdy, území a prírodných zdrojov, ale naďalej sú obeťami diskriminácie a nespravodlivosti. Preto, s cieľom upriamiť pozornosť širšej svetovej verejnosti na potreby týchto obyvateľov Zeme, sa každý rok 9. augusta pripomína Medzinárodný deň pôvodných obyvateľov sveta.

Rok 2019 vyhlásila OSN za Medzinárodný rok jazykov pôvodných obyvateľov. Jazyky zohrávajú zásadnú úlohu v každodennom živote všetkých národov, v čom je zahrnutá komplexná problematika identity, kultúrnej rozmanitosti, spoločenskej integrácie, komunikácie, vzdelávania a rozvoja.

Prostredníctvom jazykov sa ľudia nielen zúčastňujú na vývoji svojich dejín, tradícií, pamäti a spôsobu myslenia, ale, čo je ešte dôležitejšie, budujú svoju budúcnosť. Ako ďalej uviedla Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), jazyky sú zásadne dôležité v oblasti ochrany ľudských práv, konsolidácie mieru a trvalo udržateľného rozvoja a zabezpečujú medzikultúrny dialóg.

Napriek tomu sa mnohé jazyky na svete z rôznych dôvodov strácajú alarmujúcim tempom. Mnohé z nich sú jazykmi pôvodných obyvateľov. Pritom jazyky pôvodného obyvateľstva predstavujú významný faktor na pochopenie mnohých otázok týkajúcich sa pôvodného obyvateľstva v rámci vzdelávania, vedeckého a technologického rozvoja, slobody vyjadrovania, zamestnanosti a začleňovania do spoločnosti.

Preto Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) schválilo rezolúciu A/RES/71/178 o právach národov pôvodného obyvateľstva a vyhlásilo rok 2019 za Medzinárodný rok jazykov pôvodného obyvateľstva.

VZ OSN v roku 1994 rozhodlo, že 9. augusta sa bude na celom svete sláviť Medzinárodný deň pôvodných obyvateľov sveta. Tento dátum bol zvolený preto, aby pripomínal prvú schôdzku Pracovnej skupiny OSN o pôvodných obyvateľoch sveta, ktorá sa konala v roku 1982 v Ženeve.

Prvé Medzinárodné desaťročie pôvodných obyvateľov sveta vyhlásilo VZ OSN 21. decembra 1993 (na roky 1995-2004) s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu, aby sa riešili problémy vyvstávajúce pred domorodým obyvateľstvom v oblastiach, akými sú ľudské práva, ochrana životného prostredia, rozvoj, vzdelávanie a zdravotníctvo.

V roku 2004 vyhlásilo VZ OSN druhé Medzinárodné desaťročie pôvodných obyvateľov sveta na roky 2005-14. Stanovilo v nej, že 9. august sa bude každý rok sláviť v New Yorku, Ženeve a vo všetkých úradoch OSN.