< sekcia Magazín

Na letákoch z novembra '89 sa objavil text piesne Sľúbili sme si lásku

ilustračná snímka Foto: TASR/Peter Lenhart

Výzvy na nenásilný charakter protestov boli o to aktuálnejšie, že v prvých dňoch komunistická moc reálne uvažovala aj o použití sily na ich potlačenie.

Bratislava 9. novembra (TASR) – Na českých a slovenských námestiach sa po 17. novembri 1989 účastníci zhromaždení stretávali a rozchádzali pri tónoch študentskej i štátnej hymny.

Na námestiach zneli skladby Modlitba pre Martu v podaní Marty Kubišovej, Pravda víťazí od skupiny Tublatanka, ale i obľúbená ľudová pieseň prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka Ach synku, synku.

Len pár dní po zásahu na pražskej Národnej triede sa objavila aj pieseň Sľúbili sme si lásku. Jej autorom je pesničkár a publicista Ivan Hoffman, ktorý v čase totality kritizoval vtedajší režim.

Pieseň sa stala neoficiálnou hymnou revolúcie spolu s pesničkárom, ale i na demonštráciách, na ktorých sa nezúčastnil osobne, ju v novembri 1989 spievali tisíce ľudí. Text piesne sa medzi ľuďmi šíril aj na letákoch. Putoval do škôl, závodov a študenti ho roznášali po uliciach.

"Videli sme tých, ktorí vystierali ruky, mali ich prázdne a ešte bola tma. Po našich uliciach odvtedy prešli veky... Sľúbili sme si lásku, sľúbili pravdu vravieť len..." objavovalo sa na cyklostylovanom letáku.

Hárky papiera formátu A4 s riadkami modrého písma s podčiarknutými slovami refrénu si ľudia podávali na námestiach, aby mohli spoločne spievať pieseň, ktorú považovali za akúsi hymnu Nežnej revolúcie.

Výzvy na nenásilný charakter protestov boli o to aktuálnejšie, že v prvých dňoch komunistická moc reálne uvažovala aj o použití sily na ich potlačenie. Ako spomínajú František Mikloško, Ján Budaj i ďalší aktéri vtedajších udalostí, protagonisti Verejnosti proti násiliu (VPN) sa pripravovali aj na alternatívu, že proti demonštrantom zasiahnu poriadkové sily – aby nedošlo k panike a mnohotisícový dav neušliapal ľudí, chceli v takom prípade vyzvať účastníkov demonštrácie, aby si čupli, respektíve sadli.

Myšlienka "nenásilia" bola natoľko silná, že keď na jednom zo zhromaždení herec a dramatik Stanislav Štepka z Radošinského naivného divadla povedal na adresu komunistických predstaviteľov: "Poďme na nich s lopatou!" - mysliac tým manuálnu prácu s lopatou v ruke - dav začal skandovať: "Nechceme násilie!"

Na snímke je leták s textom piesne Sľúbili sme si lásku, ktorá sa stala hymnou Nežnej revolúcie na Slovensku.
Foto: REPROFOTO TASR