< sekcia Magazín

Inšpekcia práce zmonitoruje stres na pracoviskách

Ilustračné foto Foto: TASR

Nadmerný stres vedie k poškodeniu zdravia zamestnancov a k ekonomickým škodám zamestnávateľov.

Košice 13. marca (TASR) – Stres na slovenských pracoviskách zmeria Inšpekcia práce, ktorá sa tento rok zúčastní európskej monitorovacej kampane. Nadmerný stres vedie k poškodeniu zdravia zamestnancov a k ekonomickým škodám zamestnávateľov. Inšpektori si posvietia najmä na oblasť zdravotníctva, služieb a dopravy.

"Stres je jednou z najčastejších príčin zdravotných problémov súvisiacich s prácou, podľa štatistík postihuje takmer každého štvrtého zamestnanca v EÚ. Aj preto sa tejto oblasti musíme a budeme venovať dôslednejšie," komentovala dnes generálna riaditeľka Národného inšpektorátu práce (NIP) v Košiciach Jana Popovičová.

Stresu venujú inšpekcie práce v EÚ stále intenzívnejšiu pozornosť. Nadmerný stres vedie k poškodeniu zdravia zamestnancov a k ekonomickým škodám zamestnávateľov.

"Poradný výbor Európskej komisie pre oblasť inšpekcie práce vyhlásil na tento rok monitorovaciu kampaň Posúdenie psychosociálnych rizík pri práci 2012 a do kampane sa zapojilo aj Slovensko. Inšpektori práce budú v úzkej spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva v teréne spoločne zisťovať, či zamestnávatelia hodnotili psychosociálne riziká na svojich pracoviskách a aké prijali opatrenia na ich eliminovanie," informoval hovorca NIP Igor Holéczy.

Ilustračné foto
Foto: TASR
Kontrola pracovísk so zameraním na psychosociálne riziká je z pohľadu inšpekcie práce náročnou záležitosťou aj pre chýbajúce skúsenosti. "Naša inšpekcia práce zatiaľ nemá skúsenosť s kontrolou psychosociálnych rizík na pracoviskách. Pripravujeme preto spoluprácu s inštitúciami v tých krajinách, ktoré majú v tejto oblasti skúsenosti a ktoré nám pomôžu pri vzdelávaní našich odborníkov. Takúto spoluprácu sme napríklad už nadviazali s kolegami z Dánska," poznamenala Popovičová.

Ak sú zamestnanci dlhodobo vystavení preťaženiu stresom, vzniká podľa odborníkov chronický stav. Telesné následky môžu byť poškodenia rôznych orgánov vedúce napríklad k infarktu, vyskytovať sa môže zvýšený krvný tlak či žalúdočné vredy. Podľa štatistík 50 až 60 percent vymeškaných pracovných dní súvisí práve so stresom.

"Hlavné príčiny vzniku stresu na pracoviskách sú napríklad neprimerané zaťažovanie pracovnými úlohami, nezdravé pracovné prostredie, konfliktné vzťahy s kolegami," doplnil Holéczy. Jedným z hlavných stresových faktorov je však aj správanie vedenia či nadriadených k zamestnancom.