< sekcia Magazín

Architekt Štefan Šlachta bol jedým z mála kronikárov funkcionalizmu

Štefan Šlachta, archívna snímka. Foto: TASR/Martin Baumann

Patril medzi popredné osobnosti architektonickej obce na Slovensku a bol známym reprezentantom nášho architektonického života v zahraničí.

Bratislava 6. decembra (TASR) – Architekt Štefan Šlachta s baťovskou výchovou (štúdium u profesora Vladimíra Karfíka) sa zaslúžil o rozvoj slovenskej architektúry vo svete tak, ako doteraz málokto. Tieto slová napísal o uznávanom odborníkovi jeho kolega Ján Miloslav Bahna. V piatok 6. decembra by sa historik a teoretik architektúry, pedagóg, odborný publicista, hlavný architekt Bratislavy a prezident Spolku architektov Slovenska dožil 80 rokov.

Štefan Šlachta sa narodil 6. decembra 1939 v Ružomberku. Študoval na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita, STU) v Bratislave. Bol študentom, neskôr odborným asistentom Vladimíra Karfíka.

Jeho prvým pôsobiskom bola Fakulta architektúry SVŠT, kde bol odborným asistentom na Katedre architektonickej tvorby, potom pracoval vo funkcii hlavného architekta v Štátnom ústave pre projektovanie dopravných stavieb v Bratislave. Čoraz viac sa začal zaoberať archeologickou historiografiou a publicistikou. Vedeckým pracovníkom v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti v Bratislave bol od roku 1987 do roku 1989. V archívoch začal objavovať osobnosti a diela medzivojnovej a modernej architektúry, čo sa stalo jeho celoživotným koníčkom.

Pedagogicky začal pôsobiť na Katedre teórie a dejín umenia na VŠVU od roku 1990. O štyri roky neskôr bol vymenovaný za rektora tejto vysokej školy. Stal sa docentom a v roku 1995 ho vymenovali za profesora v odbore architektúra.

Bol predsedom obnoveného Spolku architektov Slovenska (SAS), neskôr sa stal jeho prezidentom (2002-2008). Funkciu poslanca NR SR za Stranu občianskeho porozumenia (SOP) zastával v rokoch 1998-2002. Hlavným architektom hlavného mesta SR Bratislavy bol v rokoch 2006-2011. Z tejto pozície bol najviac hrdý na projekt Eurovea, ktorý sa vybudoval na bratislavskom dunajskom nábreží.

Hlavné mesto prirástlo Štefanovi Šlachtovi k srdcu. "Bratislava má ohromný potenciál. Rozvíjať sa bude najmä časť mesta pri hraniciach s Rakúskom, v blízkosti Kittsee, a podkarpatský pás viníc. Mesto má šancu byť vedecko-výskumným a vysokoškolským centrom," poznamenal v minulosti Šlachta.

Patril medzi popredné osobnosti architektonickej obce na Slovensku a bol známym reprezentantom nášho architektonického života v zahraničí. Niekoľko rokov hľadal zahraničných Slovákov, architektov, ktorí z našej krajiny odišli a svojím architektonickým dielom sa preslávili vo svete. Ich mená a prácu zviditeľnil na výstave, ktorú usporiadal v roku 2005 a vydaním dvoch kníh o nich: Neznámi známi (2004), priniesla 32 portrétov dnes už nežijúcich slovenských architektov medzivojnového a moderného obdobia a Návrat odídených (2005), je to výber 88 profilov architektov. Bol spoluautorom knihy Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918–1950 (1996), spoluautorom dvojjazyčne (slovensko-nemecky) spracovanej knihy Architektúra Slovenska.

Dlhé desaťročia patril medzi kmeňových autorov časopisu Projekt a vďaka jeho osobnej zásluhe vznikol časopis Fórum architektúry.

Spolok architektov Slovenska (SAS) mu v decembri 2004 udelil za jeho celoživotnú tvorbu Cenu Emila Belluša. V januári 2005 si od prezidenta SR prevzal štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj architektúry v Slovenskej republike.

Podľa slov Štefana Šlachtu by architektúra mala byť uvedomelá, múdra služba verejnosti, a nie egoistickým záujmom jednotlivcov.

Presadzoval Petržalku ako mestskú časť Bratislavy s celomestskými funkciami dôležitými pre plnohodnotný život, nielen ako sídlisko na bývanie. Aj preto získal v júni 2014 ocenenie Osobnosť Petržalky.

Jeden z mála kronikárov funkcionalizmu na Slovensku zomrel po ťažkej chorobe v Bratislave 26. mája 2016 vo veku 76 rokov.

"Svet je bohatý na mnohé ikonické stavby - Eiffelova veža, dom nad vodopádom, Centre Pompidou, Arch v La Defense až po operu v Sydney či dubajskú vežu Bury Khalifa. Slovensko tiež ikonické architektúry má. Vzbudili pozornosť pri svojom vzniku a vzbudzujú pozornosť dodnes. Patria k nim Piešťanský Kolonádový most E. Belluša, pamätník SNP v Banskej Bystrici, Behrensova synagóga v Žiline, Most SNP v Bratislave, ale aj Jurkovičov Spolkový dom v Skalici. To sú len niektoré z ikon 20. storočia," povedal architekt Štefan Šlachta o slovenskej architektúre.