Apokalypsa, Prvopočiatok, Vek múdrosti, Len čas napovie, Smäd po živote, Žobrák, Nádej, Nepokoj, Pocta Leonardovi, Objav a iné obrazy potvrdzujú inšpiračnú tematiku.
Autor TASR
Bratislava 1. mája (TASR) - Výstava s názvom Symbióza v Galérii Sala terrena v bratislavskom Prezidentskom paláci predstavuje výber z tvorby dvoch slovenských umelcov. Grafiky Franka Jalšovského dopĺňajú objekty sochára Pavla Mariu Schultza.
"Je to kvalitné a precízne umenie. Úžasná reč grafiky, na Slovensku znovu objavené jedinečné Jalšovského dielo po dlhoročnom úspešnom pobyte v zahraničí a sochárska poézia Schultza zo vzácnych drevín a bronzu s dominantnou inšpiráciou ženy ako večného symbolu krásy i túžby," charakterizoval ich tvorbu na utorkovej (30.4.) vernisáži kurátor výstavy Bohumír Bachratý.
Apokalypsa, Prvopočiatok, Vek múdrosti, Len čas napovie, Smäd po živote, Žobrák, Nádej, Nepokoj, Pocta Leonardovi, Objav a iné obrazy potvrdzujú inšpiračnú tematiku. Podľa Bachratého Jalšovský (1959) má zvláštne postavenie v slovenskej grafike, ktorú študoval v Bratislave na Strednej škole umeleckého priemyslu a Vysokej škole výtvarných umení. Odišiel do Kanady (1989-2010) a ihneď sa tam uchytil. Postupne prenikol i do USA, Európy a Japonska. Od krajinárskej a historickej tematiky prešiel k večnosti vesmíru či kozmickej budúcnosti ľudstva a civilizácie. "Jeho prvá výstava po návrate do vlasti v roku 2011 presvedčila, že u nás také grafiky rozpätím videnia, formátom i adjustáciou nikto iný nerobí," dodal Bachratý.
Schultz sa prezentuje výberom plastík od roku 1986. Pomenoval ich Objatie, Levitantka, Veslovanie v čase, Sen dievčat, Dáma na vysokej nohe, Sloboda, Extáza, Depresia. Napriek rôznym názvom na nich stále dominuje postava nahej ženy v rôznych podobách i polohách. Ženský akt v životnej veľkosti vytvoril z bronzu (Zdravie) a z jedného kusa ebenového dreva (Pohoda). Tematickou výnimkou v expozícii je dvojmetrový špirálovitý drevený objekt Túžba.
"Je to kvalitné a precízne umenie. Úžasná reč grafiky, na Slovensku znovu objavené jedinečné Jalšovského dielo po dlhoročnom úspešnom pobyte v zahraničí a sochárska poézia Schultza zo vzácnych drevín a bronzu s dominantnou inšpiráciou ženy ako večného symbolu krásy i túžby," charakterizoval ich tvorbu na utorkovej (30.4.) vernisáži kurátor výstavy Bohumír Bachratý.
Apokalypsa, Prvopočiatok, Vek múdrosti, Len čas napovie, Smäd po živote, Žobrák, Nádej, Nepokoj, Pocta Leonardovi, Objav a iné obrazy potvrdzujú inšpiračnú tematiku. Podľa Bachratého Jalšovský (1959) má zvláštne postavenie v slovenskej grafike, ktorú študoval v Bratislave na Strednej škole umeleckého priemyslu a Vysokej škole výtvarných umení. Odišiel do Kanady (1989-2010) a ihneď sa tam uchytil. Postupne prenikol i do USA, Európy a Japonska. Od krajinárskej a historickej tematiky prešiel k večnosti vesmíru či kozmickej budúcnosti ľudstva a civilizácie. "Jeho prvá výstava po návrate do vlasti v roku 2011 presvedčila, že u nás také grafiky rozpätím videnia, formátom i adjustáciou nikto iný nerobí," dodal Bachratý.
Schultz sa prezentuje výberom plastík od roku 1986. Pomenoval ich Objatie, Levitantka, Veslovanie v čase, Sen dievčat, Dáma na vysokej nohe, Sloboda, Extáza, Depresia. Napriek rôznym názvom na nich stále dominuje postava nahej ženy v rôznych podobách i polohách. Ženský akt v životnej veľkosti vytvoril z bronzu (Zdravie) a z jedného kusa ebenového dreva (Pohoda). Tematickou výnimkou v expozícii je dvojmetrový špirálovitý drevený objekt Túžba.