Praha 17. novembra (TASR) – Tohtoročnú Cenu Pamäti národa za Slovensko získala v nedeľu Dalma Špitzerová, ktorá prežila holokaust a zapojila sa do protinacistického odboja. Za Českú republiku sa laureátom stal Miroslav Hampl, ktorý pomáhal väzňom v uránových baniach v Jáchymove.

Občianske združenie Post Bellum udelilo v Národnom divadle v Prahe Ceny Pamäti národa už desiatykrát. Tento rok však príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie po prvý raz ocenili osobnosti dovedna až z piatich krajín, nielen z Česka a Slovenska. Pribudli tak ďalšie krajiny bývalého sovietskeho bloku – Maďarsko, Poľsko a Nemecko.

Dalma Špitzerová sa narodila v roku 1925 do židovskej rodiny. Keď sa v roku 1942 začali transporty do pracovných a koncentračných táborov, jej otec ju spolu s jej sestrami poslal do Maďarska. Neskôr sa dostala do internačného tábora v Užhorode a následne do zberného tábora v Novákoch. V roku 1944 sa pridala k Slovenskému národnému povstaniu a pracovala na tlačovom oddelení partizánskeho hnutia. Po vojne sa stala divadelnou herečkou.

Čech Miroslav Hampl ako mladý pracoval v jáchymovských uránových baniach, kde sa zoznámil s politickými väzňami, ktorým pomáhal doručovaním listov či balíčkov. Jednému z nich dokonca pomohol dostať sa na slobodu. Keď sa však Hampl pokúsil utiecť na Západ, udal ho kamarát a následne ho v roku 1952 uväznili v lágri Ležnice v Hornom Slavkove. Keďže výrazne zoslabol, nedokázal plniť normy a za trest ho zavreli do malej miestnosti bez okien. Prepustili ho v roku 1954 po tom, ako si odpykal polovicu trestu. Je jedným zo zakladateľov pobočky Konfederácie politických väzňov v Šumperku.

Poľským laureátom sa stal vodič autobusu, disident a občiansky aktivista Władysław Frasyniuk, ktorý stál pri zrode Solidarity v meste Vroclav. V júli 1981 viedol hnutie Solidarita v regióne Dolné Sliezsko. Po vyhlásení výnimočného stavu 13. decembra 1981 sa desať mesiacov ukrýval, v októbri 1982 bol zatknutý a odsúdený na šesť rokov väzenia. Krátko po prepustení na amnestiu v roku 1984 sa dostal do väzenia znova, prepustili ho o dva roky neskôr. Frasyniuk bol aj poslancom Sejmu v rokoch 1991-2001.

Maďarským laureátom sa stal László Regéczy-Nagy. Ten v roku 1945 ako člen maďarskej armády padol do britského zajatia a neskôr sa stal spojkou medzi povstalcami a Západom počas maďarskej vzbury proti komunistickej diktatúre v októbri 1956, keď pracoval ako šofér na britskom veľvyslanectve v Budapešti. Spolu s neskorším maďarským prezidentom Árpádom Gönczom sa mu podarilo prepašovať na Západ posledné prehlásenie revolučného predsedu vlády Imreho Nagya, ktorý bol v roku 1958 popravený. V roku 1957 bol odsúdený na 15 rokov nepodmienečne, no na slobodu sa dostal po šiestich rokoch vďaka intervencii generálneho tajomníka OSN U Thanta. V roku 1988 založil Výbor pre historickú spravodlivosť, organizáciu, ktorá združuje obete perzekúcií v období komunizmu.

Ocenený Nemec Dietrich Koch ako teoretický fyzik Akadémie vied v Nemeckej demokratickej republike (NDR) v Lipsku protestoval v roku 1968 proti demolácii gotického Chrámu sv. Pavla. Dietricha zadržala tri dni pred zničením chrámu na protestnom zhromaždení východonemecká tajná polícia Stasi a následne bol prepustený zo zamestnania. Neskôr ho opäť zadržali a odsúdili na dva a pol roka väzenia s následným umiestnením na psychiatrii za to, že disidentom pomohol vyvesiť plagát vyzývajúci k obnoveniu tohto kostola.