Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Kultúra

J. Vojtek: Chcel som urobiť pravdivý film o Rómoch

Jaroslav Vojtek Foto: TASR/Tomáš Halász

Film Cigáni idú do volieb mal svetovú premiéru na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave, odkiaľ si Vojtek odniesol premiérové ocenenie

Bratislava 10. novembra (TASR) - Nový celovečerný film Jaroslava Vojteka Cigáni idú do volieb oficiálne vstúpil do slovenských kín vo štvrtok 8. novembra.

Novinka je aj súčasťou programu 14. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava. Svetovú premiéru mala na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave, odkiaľ si Vojtek odniesol premiérové ocenenie - Zvláštne uznanie v kategórii dlhometrážnych filmov, pričom porota vyzdvihla predovšetkým "vysoko profesionálny strih, dynamiku a pozitívny odkaz filmu".

V rozhovore pre TASR Jaro Vojtek prezradil, prečo film nakrútil, čo mu priniesol a čo znamenal pre jeho hlavného predstaviteľa - speváka, tanečníka a aktivistu Vlada Sendreia.

-Ako ste sa dostali k Vladovi Sendreiovi? Prečo ste sa rozhodli urobiť film práve o ňom a jeho politickej kampani a úsilí stať sa poslancom VÚC v Poltári?-
Zoznámil ma s ním Tomáš Kaminský, producent filmu. Dávno, dávno sme robili pre televíziu taký cyklus Čo nové Sendreiovci. Vlado ma zaujal svojím životom, ako žije a existuje. Robili sme potom ešte film Malá domov a ja som mal stále pocit, že Vlado je človek, ktorý v sebe nesie toľko vecí, príbehov, názorov, že by bolo zaujímavé o ňom natočiť film, ale nevedel som, čo a kedy. A nechcel som ani točiť film o Rómoch z osád a otvárať dávky a prídavky, ale keď som ho raz bol pozrieť a povedal mi, že - idem kandidovať za politika, tak si hovorím - fúha, to som ešte nepočul u Róma. Bol by prvý Róm - politik v zastupiteľstve. Tak som si povedal, že to je zaujímavé na film.

-Išli ste do toho s tým, že zo Sendreiovho príbehu bude celovečerný film?-
Začal som si to točiť len tak pre seba. Vôbec som nemal víziu, že z toho bude celovečerný film a že to môže pokračovať. Začal som točiť, ako robí kampaň a myslel som si, že je známa osoba, že ho určite zvolia a bude tam. Tak som si chcel natočiť len taký úvod, len z toho úvodu sa stal celovečerný film. A to je čaro toho dokumentu, že som mal nejakú predstavu, ale ten život aj Vladovi priniesol úplne niečo iné a ten film sa úplne inak postavil.

-Film mal svetovú premiéru na MFDF Jihlava, kde získal zvláštnu cenu. Porota ocenila jeho strih aj pozitívny odkaz. Súhlasíte s tým, išlo vám práve o ten pozitívny odkaz?-
Ja som Vlada vykreslil takého, aký je. Snažil som sa ho ukázať čo najautentickejšie a najdôveryhodnejšie. Pozitívny odkaz je asi len v tom, že robí to, čo by sme možno mali aj my, že hľadá svoju identitu a svoje miesto v spoločnosti. Ako ho hľadá a akým spôsobom, to už je otázne, nad tým sa môžeme aj pousmiať alebo pouvažovať, ale robí niečo.

-Keď ste Vladovi Sendreiovi povedali, že budete robiť o ňom dokument, bol ochotný do toho hneď ísť, alebo ste ho museli prehovárať?-
Chvíľu sme o tom rozmýšľali spoločne a povedali sme si jednu podmienku, že Vlado, ideme do toho, ale budeš otvorený a úprimný. Nebudeme nič skrývať, budem ťa točiť takého, aký si, akého ťa poznám. A keď budem vidieť, že to nie je to, tak to prosto zabalíme, že to nemá zmysel. Ja som chcel urobiť naozaj pravdivý film o Rómoch, ako to medzi nimi funguje.

-A podarilo sa? K čomu ste dospeli?-
Prišiel som na to, že Rómovia sú takisto v kríze - vo vzťahoch a v rodine, ale my to nevidíme. My vidíme jeden čierny úľ, jednu čiernu letiacu chmáru, a nie sme detailní, ale to tak nie je.

-Na čo ste ešte prišli, keď ste film dokončili? Čo vám ešte ten film povedal, keď ste si ho pozreli vo finálnej fáze?-
Že nikdy nie je všetko tak, ako si myslíme, alebo akú máme predstavu. Zrejme neexistuje náhoda. Všetko je nejako dané a my sme vo víre nejakých okolností a situácií a je na nás, ako sa k nim postavíme, ako sa rozhodneme, ako si ten život my nasmerujeme.

-Na jihlavskom festivale ste určite absolvovali zaujímavé debaty k filmu, čo ľudí najviac zaujímalo?-
Bol tam aj Vlado, aj Jaro Berky a Janka (Sendreiova manželka - pozn. TASR) a som rád, že zažili plnú sálu a museli odpovedať na otázky a situácie, ktoré nie sú pre nich až také pozitívne. Vo filme sú situácie, ktoré mi málokto verí, že sú autentické, ale ten rómsky život je taký. Pýtali sa, do akej miery to bolo nainštalované, hrané. České publikum si myslelo, že veľa vecí je hraných, vymyslených, ale Vlado a Jaro povedali, že nie, nie, to tak naozaj bolo, tak sme žili, tak žijeme, tak riešime veci.

-Sklamalo vás to, že Vlado Sendrei sa nedostal do zastupiteľstva?-
Myslím si, že aj jeho, aj mňa. Bola to veľká skúsenosť hlavne pre Vlada a som veľmi rád, že ten film aj Vladovi dosť v živote pomohol a otvoril oči, lebo mal o sebe úplne inú predstavu, ako si myslel v tom priestore, v ktorom žije. Ten film bol taký detektor, čo vlastne je, kde má ísť a čo má vlastne robiť. Myslím si, že to poznanie bolo pre neho veľmi zaujímavé.

-Takže ste mu nabúrali predstavy... Čo si vlastne o sebe a svojom etniku pôvodne myslel?-
Myslel si, že Rómovia sú viac pokope, že sú viac súdržnejší. Myslel si, že ho určite zvolia. Myslel si, že Róm Róma zvolí, ale pochopil, že roky tu bolo jeho etnikum závislé na bielych, že sa ešte boja uveriť rómskemu lídrovi. Raz povedal, že - my, Rómovia, potrebujeme jedného Winnetoua, ktorý by všetky tie kmene dal dokopy a mal by jeden výstup. A to, bohužiaľ, nemáme, a to je aj problém toho celého, lebo rómska komunita je rodová, má svoje kmene a každý si myslí, že my sme králi.

-Prečo by si mali prísť diváci pozrieť do kina váš film?-
Aby pochopili ľudí okolo seba, aby pochopili, že Rómom nie je ľahostajný život okolo seba, nechcú žiť v priestore, ktorý sa na nich pozerá ako na niečo iné, ťažké v tejto spoločnosti. Mali by sa prísť pozrieť, aby pochopili, ako Rómovia uvažujú a myslia, lebo tá kultúra predsa odhaľuje nejaké spoločné prvky a cez ňu sa môžeme pozrieť, ako uvažujú, aké majú hodnoty, čo chcú. Vzťah s niekým si môžeme vytvoriť, keď ho pochopíme, ako chce žiť.

Jaroslav Vojtek (1968, Žilina) je absolventom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, kde u profesora Dušana Hanáka vyštudoval odbor réžia dokumentárneho filmu. Debutoval celovečerným dokumentárnym filmom My zdes! uvedeným v premiére na MFF Karlove Vary v roku 2005. Jeho ďalší dlhometrážny film Hranica ukazuje malú dedinku Slemence, ktorú v roku 1946 nezmyselne preťala štátna hranica a absurdne rozdelila jej obyvateľov a ich osudy do slovenskej a ukrajinskej časti.

Hranica sa stala najlepším dokumentom strednej a východnej Európy na MFDF Jihlava 2009. Vojtekov najnovší film Cigáni idú do volieb dostal pozvanie na MFF Listapad v Minsku, objaví sa aj v súťaži Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov juhovýchodnej Ázie ChopShots v Jakarte či v súťažnej sekcii MFF ľudských práv WATCH DOCS vo Varšave.