< sekcia Kultúra

Majster operiet a evergreenov Gejza Dusík zomrel pred 25 rokmi

Gejza Dusík Foto: TASR/Magda Borodáčová

Piesňový a operetný skladateľ zložil dvanásť operiet, piesne z nich sa stali hitmi.

Bratislava 5. mája (TASR) – Hudobný skladateľ a priekopník slovenskej populárnej hudby Gejza Dusík skomponoval asi 250 tanečných piesní a viacero hudobných komédií a operiet. Od jeho úmrtia uplynie v pondelok 6. mája presne 25 rokov.

Piesňový a operetný skladateľ zložil dvanásť operiet, piesne z nich sa stali hitmi, medzi nimi Vám, jedine Vám, Poprosme hviezdy či Pieseň o rodnej zemi.

Budúci skladateľ obľúbených melódií Gejza Dusík sa narodil 1. apríla 1907 v obci Zavar, okres Trnava. Keď zmaturoval, prišlo náročné rozhodovanie medzi lekárskym povolaním a hudbou. Rodičia chceli mať lekára, mladého Dusíka však viac lákala ľahká múza. Začal študovať na lekárskej fakulte v Bratislave, absolvoval štyri semestre, ale láska k hudbe nakoniec zvíťazila.

Hre na klavír sa venoval od detstva a v rokoch 1932 až 1936 študoval kompozíciu na rakúskej škole Neues Wiener Conservatorium. Prvé piesne zložil už počas štúdií vo Viedni, mali výborný ohlas a vysielal ich aj rakúsky rozhlas. Už v roku 1935 mala v Slovenskom národnom divadle (SND) premiéru Dusíkova prvá opereta Tisíc metrov lásky. Vtedy mal jej autor 28 rokov.

Čo vlastne rozhodlo o tom, že Gejza Dusík dal prednosť hudbe pred lekárskym povolaním? Jedného dňa v roku 1930 prišiel do známeho bratislavského zábavného podniku mladý medik a zahral primášovi cigánskej kapely Alexandrovi Bitóovi svoju pieseň Neplač. Kapela mala dovtedy v repertoári iba zahraničné šlágre. Dusíkova pieseň zožala taký úspech, že ju v priebehu pár dní hrali už vo všetkých bratislavských kaviarňach. Spolu s textárom a libretistom Pavlom Braxatorisom napísal Gejza Dusík ďalšie úspešné piesne. Po úspechu operety Rodný môj kraj mala v roku 1939 premiéru ďalšia opereta Modrá ruža.

Úspech operety Modrá ruža bol prenikavý. V titulných postavách hrali Mária Kišoňová-Hubová a Štefan Hoza. Postupne prešla táto opereta všetkými 13 československými hudobnými divadlami. Hrala sa aj v Ľubľane v dnešnom Slovinsku (vtedy Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov) a v rakúskom Wittenbergu. Viaceré piesne sa stali hitmi, spomeňme aspoň jednu z nich - Čo sa mi môže stať.

V roku 1940 na scéne SND mala premiéru štvrtá Dusíkova opereta Pod cudzou vlajkou. K mimoriadnemu ohlasu tejto operety prispel svojím výkonom aj spevák a herec František Krištof Veselý, ktorý sa po dlhšom pôsobení v Prahe vrátil opäť do Bratislavy. Z tejto operety sa stali hitmi dve skladby Saigon, ty mesto krásnych žien a Dedinka v údolí.

V roku 1941 mala premiéru v Bratislave hudobná komédia Turecký tabak, dva roky na to opereta Osudný valčík na libreto Ota Kaušitza, v roku 1944 ďalšia opereta Čarovný prsteň. Z týchto operiet vzišli ďalšie slovenské hity – Vám, jedine Vám a Poprosme hviezdy. K obom napísal texty Oto Kaušitz, rodák z Piešťan a Dusíkov rovesník.

Po Otovi Kaušitzovi prišlo opäť Dusíkove obdobie spolupráce s Pavlom Braxatorisom. Na jeho libreto vznikla opereta Zlatá rybka, ktorá mala v roku 1954 premiéru na Novej scéne. V roku 1956 mala premiéru ďalšia opereta Gejzu Dusíka Hrnčiarsky bál. Príbeh zo štúrovských čias posadil Braxatoris do typického slovenského koloritu. Pri skladaní tejto operety ovplyvnil čiastočne Gejzu Dusíka jeho priateľ, stupavský keramikár Ferdiš Kostka. Z operety Hrnčiarsky bál sa stala hitom Pieseň o rodnej zemi.

V nasledujúcich rokoch mali premiéru ďalšie operety a hudobné komédie Gejzu Dusíka Karneval na Rio Grande (1963) a To by bola láska (1971). Jeho operety hralo s úspechom aj Pražské Hudební divadlo v Karlíne či ostravská alebo olomoucká opereta. Ako už bývalo zvykom, vždy sa niektoré piesne stali hitmi. Mnohé piesne z 12 operiet Gejzu Dusíka doslova zľudoveli. Okrem nich napísal majster Dusík viac ako 250 tanečných piesní. Z nich sa skoro 30 stalo hitmi a dnes patria do zlatého fondu evergreenov. Majster Gejza Dusík je otcom slovenskej populárnej hudby. Privlastňujú si ho však aj divadelní historici.

Gejza Dusík zomrel v Bratislave 6. mája 1988 vo veku 81 rokov.

Prezident SR udelil Gejzovi Dusíkovi v roku 2007 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy - in memoriam - za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj kultúry a hudobného umenia.