< sekcia Kultúra

E. Praus: Pútnické miesto Počajevská lavra má veľkú silu

Na snímke zľava Peter Kováč (kamera), Erik Praus (scenár a réžia) a Peter Harum (strih) počas premiéry dokumentárneho filmu VOLANIE v kine Lumiére 28. októbra 2019 v Bratislave. Foto: TASR - Pavel Neubauer

V celovečernom dokumente Volanie Praus cez portréty troch mníchov zachytáva neopakovateľnú duchovnú atmosféru a mystiku pravoslávneho kláštora Počajivská lavra.

Bratislava 28. októbra (TASR) - Do prostredia Počajivskej lavry pozýva divákov nový slovenský dokumentárny film Erika Prausa Volanie. Do ukrajinského pravoslávneho kláštora zaviedla režiséra práca na jednom televíznom projekte. Po svetovej premiére na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava a uvedení na piešťanskom Cinematiku malo Volanie v pondelok premiéru v Bratislave.

"To pútnické miesto má veľkú silu, vraj sa tam stalo množstvo zázrakov, takže keď sme tam prvýkrát prišli, veľmi ma oslovilo svojou mystickosťou. Tam vznikol prvotný nápad natočiť film o troch mníchoch, ktorí sa vzdali svetského života pre život pre Boha,"
povedal na slávnostnej projekcii režisér, ktorý debutoval dokumentárnym filmom so sociálnou tematikou Zem, ktorá hľadá svoje nebo (2016) z prostredia Pohorelej.

V celovečernom dokumente Volanie Praus cez portréty troch mníchov zachytáva neopakovateľnú duchovnú atmosféru a mystiku pravoslávneho kláštora Počajivská lavra, ktorý leží na kopci nad mestečkom Počajiv v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny. Pod tlakom materiálnej biedy a duchovného zúfalstva navštevujú toto pútnické miesto masy veriacich, aby načerpali nové sily a odpustenie. Otcovia Gabriel, Vicilentius a Nazarij sa tu zbavili traumatizujúcej minulosti, dosiahli pokoj a vyrovnanosť a našli zmysel života. Ich príbehy sú metaforami zduchovnenia a očistenia od ľudských vášní na pozadí divokej ukrajinskej reality.

"Vybrali sme si vysokopostaveného mnícha, ktorý slúži omše a má na starosti liturgie, potom sme si našli človeka, ktorý tam stavia chrámy a zástupcu mladej generácie," priblížil Praus pre TASR protagonistov filmu, ktorí opustili svetský život, manželku, deti, prácu a vstúpili do kláštora. Mnísi tam nemajú dlhodobé ciele. Nenaháňajú sa za hmotnými statkami, ich život nemotivuje túžba po úspechu. Potlačili vlastné egá, sú držaní v pokore. "Pre ľudí mimo kláštora, môže byť takýto život nepochopiteľný," hovorí režisér.

Rodák z Banskej Bystrice ďalej prízvukuje, že napriek tematike hľadania zmyslu života, situovanej v kláštornom prostredí, Volanie nie je film len pre veriacich. "Je tam kresťanské posolstvo, ale zamontované tak, aby film nič nekázal. Každý človek si z neho môže zobrať, čo chce, môže sa zastaviť, zamyslieť nad filmom, nad sebou samým. Neveriaci zasa môžu vidieť východný kolorit, etno života, film má viacero rozmerov," dodal autor zaujímavého trojportrétu o vnútornej premene človeka. Film uspokojí najmä ľudí, ktorí hľadajú rovnováhu a zmierenie samého so sebou v hektickej a materializmom deformovanej dobe.

Podľa legendy z 13. storočia sa na Počajivskej skale na západe Ukrajiny pustovným mníchom a pastierovi zjavila presvätá Bohorodička. Na mieste zjavenia zanechala odtlačok svojej stopy a z tohto miesta začal vyvierať prameň liečivej vody. Posvätnosť miesta vnímajú pravoslávni veriaci aj prostredníctvom príbehu sv. Jóba Počajivského (1551 - 1651), ktorému pripisovali liečivé schopnosti, a ikone presvätej Bohorodičky, ktorá má podľa legiend zázračnú moc. Od tých čias na tomto mieste stojí počajivský kláštor, ktorý spravujú pravoslávni mnísi. Počajivská lavra teraz patrí Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Bohu tu slúži približne 140 mníchov.

Volanie vstúpi do kinodistribúcie vo štvrtok 31. októbra.