Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Corinne Bailey Rae ukončila 45. ročník Bratislavských jazzových dní

Na snímke zľava spevák Salvador Sobral a kontrabasista André Rosinha počas tretieho dňa 45. ročníka festivalu Bratislavské jazzové dni Slovenská sporiteľňa 2019 v Bratislave 27. októbra 2019. Foto: TASR – Jaroslav Novák

Program záverečného tretieho večera začínalo kanadské zoskupenie Anomalie s rovnomenným projektom.

Bratislava 27. októbra (TASR) – Tri dni plné špičkovej jazzovej hudby od piatka (25. 10.) do nedele (27. 10.) ponúkli divákom v bratislavskej Incheba aréne 45. Bratislavské jazzové dni. Predstavili sa skoro dve desiatky interpretov a skupín, od mladej domácej scény až po svetové mená európskeho či amerického jazzu.

Program záverečného tretieho večera začínalo kanadské zoskupenie Anomalie s rovnomenným projektom. Už zostava nástrojov na pódiu napovedala nie každodenný zážitok, tri klávesové nástroje a súprava bicích nástrojov. Líder Nicolas Dupuis je mladý klavirista z kanadského Montrealu, od útleho veku školený v klasickom a jazzovom duchu. Hru na svoj nástroj aj vyučoval - na popredných Berklee School of Music a Nexus Institute. Nicolas mal devätnásť, keď získal prestížnu kanadskú cenu pre mladých interpretov vážnej hudby. Vzápätí sa vydal smerom k vlastnej, avantgardnej tvorbe, ktorá je okrem moderného jazzu inšpirovaná inštrumentálnym hiphopom a elektronickou downtempo scénou. Pod hlavičkou projektu Anomalie vydal dva albumy, prvú a druhú časť Métropole, inšpirované kultúrnou vlnou jeho rodného mesta. V rámci mesačného turné po európskych mestách zavítali aj na Slovensko. Tvorbu prezentoval v skladbách Velous, Daybreak, New Space, No Way či Crescent. Potlesk Incheby bol viac ako zaslúžený.



Nebýva často, aby na Slovensko zavítal víťaz piesňovej súťaže Veľká cena Eurovízie. Po dlhých rokoch prišiel na „džezáky“ takýto interpret, portugalský spevák Salvator Sobral. Rodák z Lisabonu Salvador Vilar Braamcamp Sobral (1989) reprezentoval Portugalsko s piesňou Amar pelos dois na Eurovision Song Contest 2017 v ukrajinskom Kyjeve, kde zvíťazil s rekordným počtom 758 bodov. Pesničku mu zložila sestra Luisa. V septembri 2017 pre vážne ochorenie prerušil spevácku dráhu, v decembri 2017 absolvoval úspešnú transplantáciu srdca. V apríli 2018 dostal spolu so sestrou portugalské vyznamenanie za zásluhy a ešte v roku 2018 sa vrátil na scénu.

V auguste 2016 vydal debutový album Excuse Me. V marci 2019 vydal druhý album Paris, Lisbon, spieva na ňom v štyroch jazykoch. Z tohto albumu boli aj piesne Mano a mano, Cerca del mar, Presságio či Grandes ilusiones. Uprostred vystúpenia si sadol za klavír, príjemnou slovenčinou zaspieval hit Medulienka a Incheba išla do kolien. A ešte k tomu situácia, ktorú na džezových festivaloch nevidíme, keď dvakrát v priebehu vystúpenia zišiel z pódia medzi divákov. Obrovský aplauz na záver bol zaslúženou odmenou pre tohto sympatického Portugalčana.

Finále 45. ročníka patrilo dvojnásobnej držiteľke ceny Grammy Corinne Bailey Rae. Rodáčka z anglického Leedsu, speváčka, skladateľka aj gitaristka Corinne Jacqueline Bailey Rae (1979) sa presadila v roku 2006 vďaka hitom Put Your Records On a Like A Star, ktoré nechýbali ani v bratislavskom playliste. Jej eponymný debutový album z februára 2006 sa vyšplhal na prvé miesto britskej hitparády a jeho predaj dosiahol štyri milióny kópií. V januári 2010 pridala druhý album The Sea. Po prestávke sa vrátila na scénu v máji 2016 s tretím albumom The Heart Speaks In Whispers. Počas speváckej dráhy spolupracovala s množstvom hviezd rôznych žánrov, medzi nimi sú Mary J Blige, Al Green, Herbie Hancock, Paul McCartney, Paul Weller aj Stevie Wonder. Vystúpila aj na festivaloch Glastonbury a New Orleans Jazz Fest. Záver festivalu gradoval pri skladbách Been to the Moon, Closer, Paris Nights / New York Mornings či Trouble Sleeping. Standing ovation pre speváčku a mimoriadne aj prídavok bol bodkou za skončeným festivalom.

„Džezáky boli výborné, úplne nové podľa mňa. Nebolo to také, ako doteraz. Nemali sme žiadne takzvané veľké mená z džezovej histórie. My sme si roky plnili kontingent, ktorý sme nemali šancu plniť, keď sme boli za oponou. Stále sme pozývali ľudí, ktorí tu ešte neboli a ktorí na džezovej scéne niečo znamenajú. Toho roku sme siahli po celkom iných menách, po nových, mladých menách. Z toho, čo sme videli na tejto scéne, to znamená jedenásť vystúpení, tak sme mali šancu vidieť jedenásť rôznych pohľadov na to, čomu všetkému dnes môžeme hovoriť džez,“ povedal pre TASR o práve skončených jazzových dňoch Peter Lipa.