Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Je autorom autorom zbierok ako napríklad Kôň na sídlisku, Neodkladné, Pod jedovatým stromom, či Soprán dažďových kvapiek.
Autor TASR
Tušická Nová Ves/Bratislava 9. decembra (TASR) - Básnik, prekladateľ a pedagóg Ján Zambor je autorom zbierok ako napríklad Kôň na sídlisku, Neodkladné, Pod jedovatým stromom, či Soprán dažďových kvapiek. Narodil sa 9. decembra 1947 v Tušickej Novej Vsi v okrese Michalovce. Dnes oslavuje svoje 65. narodeniny.
Ján Zambor študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Prešove. Krátko pôsobil ako redaktor vo Východoslovenskom vydavateľstve v Košiciach, tri roky bol interným vedeckým ašpirantom na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. V rokoch 1976-1983 bol redaktorom literárno-dramatickej redakcie Československého rozhlasu v Košiciach. Ako vedecký pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave pôsobil v období rokov 1983–1988. Bol zakladajúcim šéfredaktorom časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky (1989–1990). Od roku 1991 prednáša na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Za docenta bol na Filozofickej fakulte UK menovaný v roku 1994, za profesora v roku 2001. Od roku 1997 pracuje na čiastkový úväzok aj v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave.
Zameriava sa na duchovné hodnoty a prírodu rodného Zemplína. Vo svojej tvorbe odráža základné situácie ľudského bytia pri dominancii tém lásky a smrti, domova, rodiny, rodného kraja. Venuje sa rozličným žánrom, využíva odlišné rytmy, rýmy i slovné hry. Ako prekladateľ najmä ruskej a španielskej poézie, esejista, teoretik literatúry je v ustavičnom kontakte s poéziou popredných svetových a slovenských básnikov. Jánovi Zamborovi sa vo veľkej miere podarilo zachytiť rozsah problémov súčasného človeka v jeho individuálnych, súkromných i spoločenských väzbách. Oblasťami jeho záujmu sú okrem poézie esej, literárna veda a preklad.
Vyšlo mu viacero zbierok básní. Výber z nich vydal v roku 2003 s názvom Vybrané básne a v roku 2007 ako Sťahovavé srdce. Zamborove básne preložili do mnohých jazykov. V roku 1998 mu napríklad vyšiel jeho výber básní Y sin embargo v španielčine, angličtine, francúzštine, nemčine a švédčine.
Angažuje sa tiež ako kritik a teoretik poézie a súčasného básnického prekladu. O tejto problematike publikuje teoretické analytické state a štúdie, napríklad Ivan Krasko a poézia českej moderny (1981), eseje Báseň a ticho: O poézii slovenských, ruských a španielskych básnikov (1997) a monografické práce Preklad ako umenie a Voľný verš v slovenskej poézii (obe v roku 2000), knihu štúdií Interpretácia a poetika, O poézii slovenských básnikov 20. storočia (2005). Prispel tým k obohateniu slovenského literárnovedného a teoretického poznania.
Sám prekladal poéziu z ruštiny, ukrajinčiny, češtiny a zo španielčiny.
Ján Zambor študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Prešove. Krátko pôsobil ako redaktor vo Východoslovenskom vydavateľstve v Košiciach, tri roky bol interným vedeckým ašpirantom na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. V rokoch 1976-1983 bol redaktorom literárno-dramatickej redakcie Československého rozhlasu v Košiciach. Ako vedecký pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave pôsobil v období rokov 1983–1988. Bol zakladajúcim šéfredaktorom časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky (1989–1990). Od roku 1991 prednáša na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Za docenta bol na Filozofickej fakulte UK menovaný v roku 1994, za profesora v roku 2001. Od roku 1997 pracuje na čiastkový úväzok aj v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave.
Zameriava sa na duchovné hodnoty a prírodu rodného Zemplína. Vo svojej tvorbe odráža základné situácie ľudského bytia pri dominancii tém lásky a smrti, domova, rodiny, rodného kraja. Venuje sa rozličným žánrom, využíva odlišné rytmy, rýmy i slovné hry. Ako prekladateľ najmä ruskej a španielskej poézie, esejista, teoretik literatúry je v ustavičnom kontakte s poéziou popredných svetových a slovenských básnikov. Jánovi Zamborovi sa vo veľkej miere podarilo zachytiť rozsah problémov súčasného človeka v jeho individuálnych, súkromných i spoločenských väzbách. Oblasťami jeho záujmu sú okrem poézie esej, literárna veda a preklad.
Vyšlo mu viacero zbierok básní. Výber z nich vydal v roku 2003 s názvom Vybrané básne a v roku 2007 ako Sťahovavé srdce. Zamborove básne preložili do mnohých jazykov. V roku 1998 mu napríklad vyšiel jeho výber básní Y sin embargo v španielčine, angličtine, francúzštine, nemčine a švédčine.
Angažuje sa tiež ako kritik a teoretik poézie a súčasného básnického prekladu. O tejto problematike publikuje teoretické analytické state a štúdie, napríklad Ivan Krasko a poézia českej moderny (1981), eseje Báseň a ticho: O poézii slovenských, ruských a španielskych básnikov (1997) a monografické práce Preklad ako umenie a Voľný verš v slovenskej poézii (obe v roku 2000), knihu štúdií Interpretácia a poetika, O poézii slovenských básnikov 20. storočia (2005). Prispel tým k obohateniu slovenského literárnovedného a teoretického poznania.
Sám prekladal poéziu z ruštiny, ukrajinčiny, češtiny a zo španielčiny.
