Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Košický kraj

Svinica bola v minulosti mestečkom s mýtnou a poštovou stanicou

Na snímke murovaný kostol na vyvýšenine zvanej Na hore postavený v polovici 12. storočia sa, ktorý sa v románsko-gotickej podobe zachoval dodnes. Foto: TASR/Roman Hanc

V súčasnosti má dedina 890 obyvateľov.

Svinica 20. septembra (TASR) – Dedina Svinica ležiaca neďaleko Košíc má bohatú minulosť. V stredoveku bola poľnohospodárskym mestečkom s výsadou vyberania mýta, prechádzala ňou stará obchodná a poštová cesta. Neskôr sa tu rozvinuli remeslá, bol tu obilný mlyn, papiereň i poštová stanica, ktorú dodnes pripomína erb obce.

"Vo Svinici prepriahali kone dostavníkov, ktoré za čias kráľov nosili poštu od Varšavy po Budapešť. Koč s pohoničom sa na základe historickej pečate stal súčasťou nášho erbu," vysvetlil starosta obce Ľubomír Šimko.

Názov Svinica naznačuje, že v minulosti sa jej obyvatelia zaoberali chovom ošípaných. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1276. Na vyvýšenine zvanej Na hore vybudovali ešte v polovici 12. storočia murovaný kostol, ktorý sa v románsko-gotickej podobe zachoval dodnes. Pri ňom sa rozkladalo pôvodné osídlenie s feudálnym panským dvorom. Na protiľahlom kopci Várhegy stál hrad, strážiaci vstup do Olšavskej doliny cez Dargovský priesmyk, čoskoro však zanikol.

Ako poľnohospodárske mestečko s právom mýta sa Svinica spomína v roku 1454. Koncom 15. storočia sa obyvatelia premiestnili k potoku, bližšie k obchodnej ceste z Košíc na Ukrajinu. Charakter mestečka stratila Svinica na prelome 16.-17. storočia.

Obec v priebehu stáročí vlastnili rôzne šľachtické rody, naposledy patrila Forgáčovcom. Im patrili majetky, poľnohospodárska pôda, lesy a dedina aj v prvej polovici 20. storočia, kedy v južnej časti dediny vysadili park a vybudovali kaštieľ, pri potoku postavili mlyn, pílu, hájovňu. V druhej svetovej vojne počas bojov o Dargovský priesmyk väčšinu obyvateľov evakuovali, no aj tak pri prechode frontu a po ňom zahynulo 15 ľudí.

V súčasnosti má dedina 890 obyvateľov. Keďže leží zhruba 20 kilometrov od Košíc na štátnej ceste E50, jej poloha láka Košičanov kúpiť si tu nehnuteľnosť. V uplynulých rokoch došlo v obci v rámci projektov s použitím eurofondov k rekonštrukcii miestnych komunikácií, výstavbe mostov a lávok, verejného osvetlenia, rekonštrukcii obecného úradu a kultúrneho domu, či výstavbe detského ihriska. S podporou Úradu vlády SR vybudovali multifunkčné ihrisko. Postupne tiež dochádza k rekonštrukcii budovy materskej a základnej školy.

Obec vzhľadom na chýbajúce finančné zdroje stále nemá dobudovaný vodovod a kanalizáciu, čo okrem iného brzdí snahu udržať alebo pritiahnuť do Svinice mladé rodiny. "Obec má plány výstavby nájomných bytov pre mladých a sociálne slabšie rodiny, a ak nie je vodovod, je to problém z hľadiska kolaudácie," konštatuje starosta. Vodovod a kanalizácia tak ostávajú prioritou do budúcna.

Okrem stredovekého kostola so vzácnymi freskami je Svinica známa konaním celookresnej prehliadky v ľudovom speve Dargovská ruža, v septembri sa tu koná festival Staré umenie a história Abova. V katastri obce sa nachádzajú tri prieskumné vrty, ktoré potvrdili výdatný zdroj geotermálnej energie, jeho využitie sa však už roky pre rôzne problémy odkladá. Zo športovej činnosti je pozoruhodné úspešné fungovanie hokejového klubu Hockey Team Svinica, ktorý vyhral obidva doterajšie ročníky regionálnej Amatérskej hokejovej ligy v Čani (AHL-Čaňa).

Fotogaléria: Obec Svinica


Geotermálny zdroj ostáva pre obec i región nevyužitý

Dedina Svinica
Foto: TASR/Roman Hanc
K nevyužívanému prírodnému bohatstvu obce Svinica a ďalších priľahlých dedín neďaleko Košíc patria v podzemí ukryté obrovské zdroje geotermálnej energie. Napriek deklarovaným projektom s vykurovaním Košíc a stavbou geotermálnej elektrárne ostávajú tieto projekty roky len na papieri. Obce, ktoré na ne pripravili územné plány s druhotným využitím energie na rozvoj turizmu, služieb, či poľnohospodárstva zatiaľ márne dúfajú v nejaký posun.

"Sme z toho smutní. Vyvíjali sme rôzne aktivity na to, aby nastalo oživenie tej našej doliny. Boli určití investori, ktorí tu chceli robiť kúpaliská, skleníky, pestovať kvety, ale stále to skončilo na tom, že musíme počkať na prvotné využitie, a to na výrobu elektriny alebo vykurovanie,“ hovorí starosta Svinice Ľubomír Šimko (NEKA). "Ja tvrdím, že našim nešťastím je to, že tá voda má teplotu až 130 stupňov Celzia. Ak by mala okolo 50 stupňov, myslím, že by sme ju už dávno využívali na nejaké kúpaliská," dodáva.

V katastri obce Svinica, na rozhraní s Ďurkovom, Olšovanmi a Bidovcami tak pripomínajú jednu z najpriaznivejších geotermálnych zón na Slovensku len tri prieskumné vrty, vyhĺbené ešte koncom 90-tych rokov. Za účelom využitia geotermálnej energie založil v roku 2001 Slovenský plynárenský podnik (SPP) ako majoritný akcionár spoločnosť Geoterm. V roku 2009 ohlásili projekt budovania geotermálnej elektrárne s výkonom 3,5 MW, v druhej fáze malo dôjsť cez výstavbu teplovodu k vykurovaniu košických domácností. Dosiaľ však z toho nič nebolo.

SPP uvádza, že vložil do projektu približne 16 miliónov eur a vykonal všetky potrebné kroky na to, aby bola investícia z inžinierskeho hľadiska pripravená. Na tempo postupu v projekte však má vplyv ekonomická zmysluplnosť a bezpečnosť investície. Hovorca SPP Peter Bednár pre TASR v apríli uviedol, že aktuálna výška garantovanej výkupnej ceny elektriny z geotermálneho zdroja návratnosť tejto investície formou výroby elektriny negarantuje. V súčasnom právnom rámci je tiež problematická jej legislatívna ochrana. Využitie geotermálnej energie v podobe dodávok tepla by si vyžadovalo značné dodatočné investície a dohodu viacerých partnerov.

Románsko-gotický kostol nad obcou ukrýva unikátne fresky

Na snímke interiér murovaného kostola na vyvýšenine zvanej Na hore postavený v polovici 12. storočia sa, ktorý sa v románsko-gotickej podobe zachoval dodnes.
Foto: TASR/Roman Hanc
Dominantou obce Svinica v okrese Košice okolie je románsko-gotický kostol s mohutnou päťposchodovou vežou. Tento stredoveký skvost týčiaci sa nad dedinou je obohnaný kamenným múrom a uchováva vzácne doklady o dobovej architektúre, výtvarnom umení a kresťanstve.

Kostolík pochádza z polovice 12. storočia a rozsiahlou neskorogotickou prestavbou prešiel v 15. storočí. V jeho vnútri možno na stenách obdivovať torzá unikátnych malieb z prvej polovice 14. storočia. Hlavným motívom fresiek je Posledný súd, pričom vidno na naše pomery nezvyčajne drastické výjavy mučenia hriešnikov.

Kostol patrí Reformovanej kresťanskej cirkvi, farský úrad s novým kostolom stojí neďaleko. Záujemci si pamiatku môžu prezrieť po dohode s miestnym farárom Miroslavom Vargom, ktorý je ochotný návštevníkov sprevádzať a priblížiť im miestne dejiny. Ako hovorí, mnohé staré kostoly na Slovensku boli v priebehu dejín zmenené a prestavané, tu však akoby zastal čas. "Vidíme tu zachované románsko-gotické prvky a taktiež sčasti zachovanú fresku z prelomu 13. a 14. storočia, ktorú namaľoval taliansky majster. Jeho pôvod síce nepoznáme, ale vidíme, že bol ovplyvnený byzantskou školou. Aj kvôli tejto nástennej maľbe bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Naozaj sa oplatí vidieť tento kostol, pretože je veľkou vzácnosťou," uviedol Varga pre TASR.

V areáli chrámu bol kedysi cintorín, jeho pozostatky vidno dodnes. Pod kostolom v podzemnej krypte boli pochovaní pôvodní zemepáni obce. Traduje sa, že od krypty viedla podzemná chodba na susedný kopec Várhegy, kde kedysi stál strážny hrad. S kostolom je spojená aj strašidelná povesť. Podľa nej tu v minulosti žili bieli mnísi, a ak by niekto v noci prechádzal cez dvor kostola, mnísi by ho zobrali a živý by sa už domov nevrátil. "Je zaujímavé, že až do dnešných dní je táto historka stále živá a niektorí tým strašia svoje deti," poznamenal s úsmevom farár.

Bohoslužby sa v starom kostolíku konajú príležitostne, bývajú tu však kultúrne podujatia a hudobné vystúpenia, ktoré využívajú vynikajúcu akustiku. Kultúrne centrum Abova tu organizuje pravidelne koncerty, výstavy, či tvorivé umelecké dielne pre deti a mládež. Najbližšie, v dňoch 24., 25. a 28. septembra bude miesto dejiskom festivalu Staré umenie a história Abova.

Kostol prešiel vlani čiastočnou obnovou, keď získal od Košického samosprávneho kraja (KSK) dotáciu 15.000 eur. Došlo k oprave častí šindľovej strechy, jej náteru, obnove bleskozvodov, či vstupných dverí. Pamiatka by si zaslúžila aj väčšiu investíciu pre rozsiahlejšiu obnovu a sprístupnenie verejnosti, na čo farský úrad nemá zdroje.

Svinica leží len 20 kilometrov od Košíc a pri ceste autom na Zemplín ňou prejde každý. Z diaľky viditeľná veža románsko-gotického kostola pripomína bohatú a pestrú minulosť tohto miesta a zároveň pozýva na jej spoznávanie.



Zavedenie funkcie rómskeho vajdu v obci sa osvedčilo

V obci Svinica už 12 rokov úspešne funguje funkcia voleného rómskeho vajdu, ktorý je prizývaný na zasadnutia obecného zastupiteľstva. Rómska komunita, žijúca v miestnej osade, tvorí zhruba 15 percent z celkového počtu 890 obyvateľov. Keďže rómskemu zástupcovi sa v komunálnych voľbách nepodarilo dostať do obecného zastupiteľstva, hlas Rómov môže zaznieť pri správe vecí verejných prostredníctvom vajdu.

Obe strany si takéto riešenie pochvaľujú. "Vajda je takou predĺženou rukou jednak mňa ako starostu a obecného zastupiteľstva, keď máme nejaké požiadavky na Rómov z hľadiska života, a na druhej strane samotných Rómov smerom k nám. Je to pre lepšiu komunikáciu, určite sa to osvedčilo," hovorí starosta obce Ľubomír Šimko (NEKA).

Rómsky zástupca nemá na zastupiteľstve právo hlasovať, môže však predkladať návrhy a upozorňovať na problémy z pohľadu obyvateľov rómskej osady. Poslanci tak berú do úvahy aj takéto hľadisko pri rozhodovaní o použití finančných prostriedkov či realizácii rôznych projektov.

Vo Svinici (okr. Košice okolie) majú rómskeho vajdu, ktorý má prirodzenú autoritu už tri volebné obdobia. K jeho zvoleniu došlo aj po minulých komunálnych voľbách. Volebnú komisiu vymenovalo obecné zastupiteľstvo, hlasovalo sa v priestoroch obecného úradu, záujem bol vysoký. "Účasť bola asi 85-percentná, čo nás potešilo. Zvolili si toho, koho chcú, takže my to rešpektujeme. S pánom Antušom, ktorý zastupuje Rómov, máme dobrú spoluprácu," skonštatoval Šimko pre TASR.

Pozitívne hodnotí vzťahy aj rómsky vajda. "So starostom vychádzame dobre, ja pomáham jemu a on mne, keď je niečo potrebné urobiť alebo riešiť. Musí zaznieť aj rómsky hlas, aby na úrade vedeli, čo Rómovia potrebujú," povedal Ladislav Antuš.

Starosta oceňuje úroveň života miestnych Rómov, ktorí nie sú problémovou skupinou, ako to býva v niektorých osadách. "Žijú normálnym bežným životom tak, ako ostatní ľudia. V osade sú vyasfaltované cesty, upravené fasády domov, žiadna chatrč. Dochádzka do školy je na slušnej úrovni, deti chodia do školy čisté, upravené. Nie je tu problém s automatmi alebo úžerou ako inde. Rómovia majú záujem o prácu, žiaľ, tých možností nie je veľa," skonštatoval.

Dargovská ruža pomáha zachovávať tradíciu ľudových piesní Abova

Obec Svinica je spojená s každoročnou regionálnou prehliadkou v speve ľudových piesní s názvom Dargovská ruža. Tento rok sa v máji v obci konalo toto podujatie už 44. raz, pričom počas dvoch dní hostilo takmer 300 účinkujúcich.

Na súťažnej prehliadke v miestnom Kultúrnom dome pod dohľadom odbornej poroty vystupujú spevácke skupiny, spevácke duá a sólisti, a to z radov dospelých i detských folklórnych nadšencov. Starosta Svinice Ľubomír Šimko priblížil, že podujatie vzniklo za socializmu ako pocta tisíckam sovietskych vojakov, ktorí padli na prelome rokov 1944-1945 v bojoch v Dargovskom priesmyku.

"Postupne to prerástlo až do celookresnej prehliadky sólistov a skupín v ľudovom speve, v posledných rokoch je ich až okolo 300, čo už je naozaj ani nie prehliadka, ale festival. V tomto roku sme preto prvýkrát rozdelili účinkujúcich do dvoch dní. Uvidíme, ako sa to uplatní do ďalších rokov, v každom prípade chceme v organizácii pokračovať, lebo je to tradícia, aj prejav úcty. Myslím si, že Dargovská ruža z kultúrneho hľadiska skrátka patrí k Svinici," povedal Šimko pre TASR.

Poslaním podujatia je najmä aktivizovať spevákov ľudových piesní a členov speváckych skupín k samostatným výstupom, k vyhľadávaniu, spracovaniu a interpretácii hudobno-speváckeho folklórneho materiálu, a tiež objavovať nové spevácke talenty.

K akcii, ktorú organizuje obec a Kultúrne centrum Abova (KCA), patrí aj sprievodný program v podobe ľudovej zábavy či remeselných stánkov. Pri príležitosti jubilejného 40. ročníka Dargovskej ruže vydalo KCA zborník ľudových piesní.

Vo Svinici zachovávajú tradície ľudového spevu aj samotní obyvatelia obce. Aktívne sú tu dve ženské spevácke skupiny – Abovčanka a Dubina. Medzi členkami Abovčanky sú podľa starostu aj ženy, ktoré v nej spievajú od začiatku existencie Dargovskej ruže. Sviničanom je aj spevák Vincent Čigáš, ktorý je dlhoročný a oceňovaný účastník prehliadky, a piesne regiónu prezentuje tiež za jeho hranicami.