Krásna 17. januára (TASR) – Najstaršia prvá písomná zmienka z celého východoslovenského regiónu pochádza z roku 1143 a hovorí sa v nej o obci Krásna. Pre TASR to uviedol starosta mestskej časti Košice - Krásna Marek Kažimír.

"O Košiciach história vie až od roku 1230. Krásna za svoju písomnú zmienku vďačí vysväteniu kostola, ktorý zrekonštruovali benediktíni. Vtedy prišiel bratislavský biskup a práve o tejto jeho ceste je zmienka v bratislavskej kronike," spresnil Kažimír. Pôvodný slovenský názov bol vtedy pomaďarčený na Szeplak – pekné bývanie a v tejto podobe sa aj dostal do prvej písomnej zmienky.

Doplnil, že Krásna sa potom vyvíjala ako dve samostatné dediny – cirkevná a zemepanská. "Opátka a Krásna sa v roku 1945 spojili do jednej obce s názvom Krásna nad Hornádom," dodal.

V roku 1976 bola obec pričlenená k mestu Košice. Podľa starostu vtedy občania príliš nahlas hovoriť o tom, či s týmto krokom súhlasia, alebo nie, nemohli. "Ako pozitívum určite vnímali to, že sa sem zaviedla mestská hromadná doprava. Negatívne mohli vnímať to, že tu nebol kultúrny dom a vďaka pričleneniu ku Košiciam sa finančné prostriedky na jeho stavbu škrtli," povedal Kažimír.

Opätovné osamostatnenie sa by dnes legislatívne bolo možné a možno by to bolo zaujímavé aj z finančných dôvodov. "Ale je tu jeden fakt, ktorý hovorí proti tomu. Košičania totiž už nechcú mať evidenčné číslo svojich motorových vozidiel s KS (Košice – okolie, pozn. TASR)," uzavrel Kažimír s úsmevom.

Zrekonštruovaný kaštieľ sa stal novým kultúrnym bodom

Centrum mestskej časti Košice – Krásna sa môže pochváliť dominantou zrekonštruovaného kaštieľa, ktorý donedávna chátral, bol obohnaný starým plotom a burinou. „Keď sme sa išli v roku 2002 pozrieť, v akom je kaštieľ stave, zistili sme, že je to ruina a na jej opravu by bolo potrebných asi 60 miliónov korún, čo bolo vtedy päť ročných rozpočtov. Tak som povedal, že toto nebude možné opraviť,“ povedal pre TASR starosta mestskej časti Marek Kažimír.

Niektorí nadšenci však starostovi neustále pripomínali, že je jeho povinnosťou starať sa aj o kultúrne pamiatky. „Urobili sme archeologický, architektonický, reštaurátorský, historický výskum. Urobila sa štúdia, projekt, aj stavebné povolenie. Zrazu sme zistili, že máme pripravené veci a teraz treba nájsť len zodpovedajúcu výzvu, aby sme sa mohli uchádzať o dotáciu,“ doplnil Kažimír.

Našťastie prišlo obdobie, keď Košice získali titul Európske hlavné mesto kultúry a objavila sa možnosť aj na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok. “Vďaka tomu sa splnil ten sen, ktorému v podstate nikto neveril. Kaštieľ je zachránený. Je kultúrnym bodom nielen pre Krásnu, ale pre celé Košice,“ dodal starosta. V kaštieli sa dnes konajú koncerty vážnej či populárnej hudby, organizujú sa tu semináre, workshopy.

Kaštieľ začali stavať v 16. storočí ako rehoľný dom a v nasledujúcom období prešil rôznymi stavebnými úpravami až do dnešnej podoby.

Folklórna skupina Krasňanka už 15 rokov oživuje tradície predkov

Aj napriek tomu, že dnešná doba je uponáhľaná a plná technických a komunikačných vymožeností, ani folklórne tradície našich predkov nie sú pre niektorých nadšencov na okraji záujmu. „Svedčí o tom aj to, že v našej mestskej časti Košice – Krásna už 15 rokov úspešne pôsobí dedinská folklórna skupina Krasňanka,“ povedala pre TASR jej vedúca Irena Feketeová.

Foto: TASR/František Iván

Dodala však, že obsadenie folklórnej skupiny tvoria predovšetkým ľudia v strednom a staršom veku. „Mladí sa skôr venujú zrejme sociálnym sieťam,“ povzdychla si. Krasňanka má 32 členov, jedného stáleho harmonikára a podľa Feketeovej, ak je potrebné, dá sa dohromady aj hudobné folklórne teleso, ktoré dokáže vytvoriť skvelú atmosféru.

„Naša produkcia je zameraná zväčša na pásma, ktoré obsahujú hovorené slovo, spev aj tanec. Diváci nás mohli vidieť napríklad počas Košických Vianoc na Hlavnej ulici, vystupujeme aj počas Dní Košíc, zúčastňujeme sa na prehliadkach a súťažiach folklórnych skupín,“ dodala Feketeová.

Ľudové kroje si členovia skupiny vyrábajú sami podľa dobových fotografií alebo iných záznamov. Niektoré kusy dostali darom, alebo odkúpili od starších ľudí. „Je to finančne dosť náročné. Nielen tvorba krojov, ale aj ich uskladnenie,“ poznamenala vedúca súboru.

O financovanie folklórnej skupiny sa stará miestna samospráva, ktorá jej každý rok poskytuje dotáciu. „Nejaký malý zisk máme aj z vystúpení, ale nikto z nás to nerobí pre peniaze. Bez nadšenia ľudí by sme už neexistovali, ale ja som optimistka a verím, že budeme fungovať aj v budúcnosti,“ uzavrela Feketeová.

Podľa starostu M. Kažimíra čaká mestskú časť veľký rozmach

Starosta mestskej časti Košice – Krásna Marek Kažimír bol po štvorročnej prestávke v jesenných komunálnych voľbách úspešný. V roku 2010 sa rozhodol zabojovať o kreslo košického primátora, na post starostu vo svojej mestskej časti nekandidoval. Nestal sa však ani primátorom, voľby vtedy vyhral Richard Raši. Kažimír sa na štyri roky vrátil k svojmu pôvodnému povolaniu na dopravnej polícii.

"Miestny úrad a jeho zamestnancov som za osem rokov, keď som bol vo funkcii, pripravil na plnenie náročných úloh. Krásna bola zanedbaná," uviedol Kažimír pre TASR. Dodal, že počas jeho neprítomnosti sa stalo to, že úrad bol pre verejnosť cez obedňajšie prestávky zatvorený. "Toto som okamžite zmenil a zaviedol som aj starostovskú sobotu, takže občania, ktorí chcú so mnou riešiť problém a nemôžu, napríklad pre pracovné povinnosti cez pracovný týždeň, nájdu ma tu aj v sobotu," dodal s tým, že toto považuje za náhradu za absentujúcu kanceláriu prvého kontaktu.

Foto: TASR/František Iván

Tiež zistil, že nie všetci pracovníci sú využití na sto percent. "V pracovnom čase hrajú niektorí počítačové hry, alebo sú na sociálnych sieťach," vyhlásil Kažimír. Už začiatkom roka zmenil organizačnú štruktúru a počet zamestnancov sa v najbližšom období zmení zo súčasných desať na osem.

Starosta ocenil, že v minulom volebnom období sa dobudovali niektoré chodníky v mestskej časti, pribudlo tiež ihrisko. "Niektoré projekty sa však robili bez stavebného povolenia. Napríklad chodníky i osvetlenie na cintoríne sú čiernymi stavbami. Asi ich budeme musieť dodatočne zlegalizovať," upozornil.

Mestská časť má 4700 obyvateľov a tendenciu rozrastať sa, keďže Krásna je lukratívnou lokalitou pre developérov. Ročný rozpočet pre samosprávu sa pohybuje vo výške približne 600.000 eur. "Pre nás je životne dôležité dokončiť Slaneckú cestu a tiež dobudovanie rýchlostnej cesty R2," poznamenal Kažimír. Dodal, že rozvoj Krásnej by potom mohol pokračovať veľmi rýchlo. "Do dvadsiatich rokov by sa tu mohla realizovať zástavba Košice - Východ a počet obyvateľov mestskej časti by mohol narásť až na 40.000," doplnil.

Košickej mestskej časti neustále hrozia zosuvy pôdy

Počas záplav v máji roku 2010 prešla mestská časť Košice – Krásna, jej samospráva, civilná ochrana, ako aj samotní obyvatelia zaťažkávacou skúškou. Časť obce bola pod vodou, nad inou časťou sa zosúval svah a bola nutná aj evakuácia niektorých obyvateľov.

„Chvalabohu sme vtedy uchránili životy, aj majetky ľudí,“ zaspomínal si starosta mestskej časti Marek Kažimír. Pripomenul, že v roku 2014 Slovenský vodohospodársky podnik zrekonštruoval hrádzu pri rieke Hornád, ktorá bola na niektorých miestach znížená a podľa starostu bola aj dezolátnom stave. „V tej časti Krásnej, kde je táto hrádza, môžu obyvatelia spať pokojnejšie,“ vyhlásil.

V časti, ktorá je oproti košickému sídlisku Nad jazerom, bola plánovaná výstavba protipovodňového múru. Ten ešte nie je dokončený. „Zatiaľ sa od toho upustilo, pretože ľudia odmietli dať k dispozícii časti svojich záhrad. Tam ešte je kritické miesto,“ upozornil Kažimír. Poznamenal, že hlavným dôvodom, prečo bola Krásna zatopená, bol nesprávny režim na vodnom diele Ružín. „Vodné dielo plnilo predovšetkým iné úlohy, ako je ochrana obyvateľstva a toto myslenie sa zrejme po roku 2010 zmenilo. Ak bude Ružín fungovať tak, ako má, môžu byť Košičania pokojní,“ doplnil.

Pripomenul, že Krásna sa nachádza pod masívom kopca Mazlov. „Je tam mazľavá hlina, ktorá pri výdatných dažďoch presiakne, narazí sa na sediment, po ktorom to všetko kĺže,“ objasnil Kažimír a dodal, že v tejto lokalite boli zosuvy zaznamenané aj pred stovkami rokov.

„S tým sa dá ťažko niečo robiť, len treba rozmýšľať pri stavebných konaniach, kde je možné povoliť stavbu a kde nie,“ upozornil. Dodal, že sa stále nájdu ľudia, ktorí si v tomto pásme stavajú čierne stavby, ale musia počítať s tým, že sú v potenciálnom ohrození.