< sekcia Košický kraj

Mesto Košice a ŽNO môžu spor o Dom umenia vyriešiť súdnym zmierom

Na snímke Dóm sv. Alžbety, archívna snímka Foto: TASR/ František Iván

Budova pôvodnej neologickej synagógy – dnešného Domu umenia a sídla Štátnej filharmónie Košice, bola postavená v roku 1927 na základe návrhu známeho budapeštianskeho architekta Lajosa Kozmu.

Košice 10. apríla (TASR) - Takmer 20-ročný súdny spor medzi košickým magistrátom a Židovskou náboženskou obcou (ŽNO) o pôvodnú synagógu, dnešný Dom umenia v Košiciach, by sa mohol vyriešiť súdnym zmierom. ŽNO v tejto súvislosti predložila memorandum o porozumení, ktoré posilňuje pozíciu mesta v spore aj pre prípad jeho prehry. O tom, či mesto túto možnosť využije, rozhodne v pondelok 14. apríla mestské zastupiteľstvo.

V návrhu memoranda sa ŽNO okrem iného zaväzuje, že po prípadnom vrátení Domu umenia – či už pre súdny zmier alebo prehru mesta v spore – nezmení jeho dnešný účel a ponechá v nájme Štátnu filharmóniu Košice. Súčasťou záväzku je aj náhrada investícií mesta vložených do zhodnotenia nehnuteľnosti, či neuplatňovanie si náhrady trov súdneho konania. V dokumente ŽNO vyhlasuje, že nehodlá využívať bývalú synagógu na náboženské účely.

"Dom umenia pre nás nie je kauza. Je to krutá pripomienka minulosti, ktorá je nanešťastie, aj na hanbu ešte stále živá. Dosiahnuť jeho prinavrátenie do rúk košickej židovskej obce vnímame ako našu náboženskú povinnosť, nápravu krívd a splatenie dlhu voči našim predkom," ozrejmil dnes postoj ŽNO jej predseda Pavol Sitár. Sporiť sa v tejto morálnej a citovej záležitosti je podľa neho pre židovskú komunitu bolestné. "Sme preto ústretoví v prospech kultúrneho ukončenia veci. Verím, že mestské zastupiteľstvo nebude jeho prekážkou," dodal.



Súdny spor o budovu prebieha od roku 1995, predchádzala mu neúspešná výzva ŽNO pre mesto Košice na vydanie Domu umenia v zmysle zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. V roku 2008 okresný súd a odvolací krajský súd rozhodli o vydaní budovy do rúk ŽNO. Mesto rozhodnutie napadlo dovolaním na Najvyššom súde SR, ktorý vec vrátil krajskému súdu, pričom však nedošlo k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového súdu. Spor sa tak teraz nachádza v procesnom štádiu konania na krajskom súde o odvolaní mesta Košice. Ani rozhodnutie odvolacieho súdu však nezaručuje celkové ukončenie vlečúceho sa sporu. Doterajšie vynaložené náklady mesta naň sú vyše 38.000 eur.

Predložený návrh znamená, že existujúce sporné otázky, na ktorých sa ŽNO a mesto nevedia dohodnúť, posúdi súd v rámci rozhodovania o súdnom zmieri. Ak súd zmier schváli, spor sa skončí. V opačnom prípade bude pokračovať ďalej.

Podľa primátora Richarda Rašiho sú tri možné riešenia sporu. Prvý je pokračovanie v spore s tým, že môže vyhrať jedna aj druhá strana. V prípade prehry by mesto muselo znášať aj trovy súdneho konania, či prípadne aj ujdený zisk ŽNO a Štátna filharmónia Košice by mohla stratiť svoj domovský stánok. Druhou možnosťou je mimosúdna dohoda, do ktorej by však primátor vzhľadom na komplikovanosť vlečúceho sa sporu nerád išiel. Treťou formou je súdny zmier, zahŕňajúca dohodu oboch strán.

Navrhované memorandum má podľa Rašiho výhodu, že v prípade straty Domu umenia v ňom ostane Štátna filharmónia Košice, mesto dostane nejaké finančné prostriedky a ŽNO preberie všetky pohľadávky a záväzky. Odporúčanie mestským poslancom, ako sa majú vo veci rozhodnúť, však nedáva. "Memorandum predkladáme na Mestské zastupiteľstvo aj so zdôvodnením a alternatívami. Keďže ide naozaj o dlhotrvajúci spor s protichodnými názormi na úspech či neúspech v danej veci, budú sa musieť poslanci rozhodnúť. To uznesenie, ktoré schvália, to podpíšem," uviedol Raši pre novinárov. Vyjadril však záujem vyriešiť ďalší z dlhoročných sporov mesta tak, aby ďalej občanom neprinášal ďalšie finančné a v tomto prípade aj kultúrne riziko.

Budova pôvodnej neologickej synagógy – dnešného Domu umenia a sídla Štátnej filharmónie Košice, bola postavená v roku 1927 na základe návrhu známeho budapeštianskeho architekta Lajosa Kozmu. V roku 1955 ju židia museli predať štátu za 900.000 korún.