Lekár, pedagóg (profesor na lekárskej fakulte UK v Bratislave) a politik Vavro Šrobár, ktorý sa do slovenského politického života zapojil na začiatku 20. storočia. Bol prívržencom Tomáša Garriguea Masaryka a hlavná osobnosť hlasistického hnutia. Po roku 1918 sa stal ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska a v januári 1919 rozpustil SNR. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do ilegálnej činnosti a do SNP. V politickej kariére ho nezastavil ani február 1948, lebo prijal ministerské kreslo a podpísal sa pod komunistickú ústavu.