Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Ekonomika

Nobelovu cenu za ekonómiu získali Banerjee, Duflová a Kremer

Zľava Peter Fredriksson, Goran K Hansson a Jakob Svensson oznamujú laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu počas tlačovej konferencie 14. októbra 2019 v Štokholme. Foto: TASR/AP

Aj napriek výrazným zlepšeniam je podľa švédskej akadémie vied znižovanie globálnej chudoby vo všetkých formách jedným z najnaliehavejších problémov ľudstva.

Štokholm 14. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za ekonómiu získali Abhijit Banerjee, Esther Duflová a Michael Kremer za svoj "experimentálny prístup k znižovaniu globálnej chudoby". V pondelok to oznámila švédska Kráľovská akadémia vied.

Laureáti 51. Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonómiu, ako sa takzvaná Nobelova cena za ekonómiu oficiálne nazýva, podľa vyhlásenia Kráľovskej akadémie vied "výrazne zlepšili naše možnosti boja s globálnou chudobou". Ich nový experimentálny prístup prispel k transformácii rozvojovej ekonomiky.

Aj napriek výrazným zlepšeniam je podľa švédskej akadémie vied znižovanie globálnej chudoby vo všetkých formách jedným z najnaliehavejších problémov ľudstva. Tohtoroční laureáti priniesli nový prístup k získavaniu spoľahlivých odpovedí týkajúcich sa spôsobov boja s globálnou chudobou. V krátkosti spočíva v rozdelení problému na menšie, ľahšie zvládnuteľné otázky, napríklad hľadanie najúčinnejších intervencií vedúcich k zlepšeniu vzdelávania alebo zdravia detí. Laureáti ukázali, že odpovede na tieto menšie, konkrétnejšie formulované otázky sa často najlepšie získavajú prostredníctvom starostlivo pripravených experimentov medzi ľuďmi, ktorých sa dané problémy najviac týkajú.

Banerjee a Duflová pôsobia na Massachusetts Institute of Technology a spoločne napísali niekoľko kníh, Kremer na Harvard University. Duflová sa narodila v roku 1972 v Paríži a je najmladším laureátom ceny v histórii. Takisto je len druhou ženou, ktorá ju získala po Elinor Ostromovej (2009).

Analytik: Nobelova cena za ekonómiu potvrdzuje trend inklúzie znevýhodnených


Bratislava 14. októbra (TASR) – Udelenie Nobelovej ceny za ekonómiu historicky najmladšej laureátke, a to za rozvoj "experimentálneho prístupu zameraného na zmiernenie svetovej chudoby", je potvrdením trendu začleňovania a zrovnoprávňovania doposiaľ znevýhodnených skupín spoločnosti. Francúzsko-americká ekonómka Esther Duflová, ktorá sa o cenu delí s Abhijitom Banerjeem a Michaelem Kremerom, je iba druhou laureátkou tohto ocenenia, upozornil hlavný ekonóm Czech Fund Lukáš Kovanda.

Na archívnej snímke z 14. októbra 2019 Esther Duflová. Nobelovu cenu za ekonómiu získali Abhijit Banerjee, Esther Duflová a Michael Kremer za svoj "experimentálny prístup k znižovaniu globálnej chudoby". V pondelok 14. októbra 2019 to oznámila švédska Kráľovská akadémia vied.
Foto: TASR/AP


"Esther Duflová je jedinou žijúcou ženskou nositeľkou Nobelovej ceny za ekonómiu. Francúzsko-americká ekonómka je zároveň najmladšou držiteľkou ceny v histórii. Duflová koncom tohto mesiaca oslávi 47. narodeniny. Doposiaľ bol najmladším držiteľom Kenneth Arrow, ktorý cenu získal v roku 1972 vo veku 51 rokov," uviedol Kovanda.

Tohoročná Nobelova cena za ekonómiu podľa analytika odráža trend inklúzie, teda začleňovania a zrovnoprávňovania tých, ktorí doposiaľ čelili znevýhodnenému postaveniu. Ide o inklúziu zaistením rastu životnej úrovne, ale aj o rovnoprávnejšie postavenie žien, a to v ekonomicky vyspelých krajinách. "Ocenenie Duflovej je premietnutím práve tohto druhého trendu doby, teda zrovnoprávňovania žien a mužov na pracovnom trhu, vrátane pomyselného trhu špičkového ekonomického výskumu," dodal Kovanda.

Všetci traja ocenení pôsobia na univerzitách v USA, vzdialených iba kúsok od seba. Banerjee a Duflová pôsobia na Massachusettskom technologickom inštitúte v americkom Cambridge a Kremer v rovnakom meste na Harvarde. Ocenení ekonómovia v posledných približne 20 rokoch rozvinuli experimentálne metódy, ktoré umožňujú účinnejšie bojovať s globálnou chudobou. Túto problematiku rozčlenili na čiastkové, ľahšie riešiteľné otázky, na ktoré hľadajú odpovede. Skúmajú napríklad to, ako najúčinnejšie dosiahnuť vyššej úrovne vzdelanosti danej rozvojovej ekonomiky, či zlepšenie zdravotného stavu tamojšej detskej populácie.

Kremer s kolegami už v polovici 90. rokov preukázali účinnosť tohto prístupu, keď ich terénne experimenty v západnej časti Kene umožnili testovať a rozvinúť rad reformných krokov v oblasti tamojšieho školstva. Kremer a ďalší ocenení potom realizovali terénny experimentálny výskum aj v ďalších rozvojových oblastiach sveta. "Jedným z priamych dôsledkov práce ocenených je preukázateľné zlepšenie systému vzdelávania a školských výsledkov viac ako piatich miliónov indických detí," dodal Kovanda.