Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Pamätníky 1. sv. vojny OBRAZOM

Z dvoch pomníkov v Majeri obetiam Veľkej vojny ostal iba legionársky

Na archívnej snímke pietny akt na vojenskom cintoríne v banskobystrickej mestskej časti Majer. Foto: TASR - Branislav Račko

Pomník je symbolický. Podľa mien a spresnení hodností ide o neznáme i známe obete jednotiek legionárov z Talianska.

Banská Bystrica 6. mája (TASR) – Pomník 48 neznámych a 12 menovaných česko-slovenských vojakov – legionárov I. svetovej vojny, pripomína v Majeri, v dnešnej časti Banskej Bystrice, obete Veľkej vojny. Jeho hlavným symbolom je mnohocípa, v dvoch rovinách zobrazená hviezda a v jej strede nápis: A my vždy cítili, že vytrvať je krásne... Pred ňou stojí podstavec s legionárskou prilbou s reliéfom dvojchvostého leva.

Pomník je symbolický. Podľa mien a spresnení hodností ide o neznáme i známe obete jednotiek legionárov z Talianska, ktorým ho postavili legionári českého pluku, ktorí v Banskej Bystrici slúžili v roku 1919. Založenie česko-slovenského zboru v Taliansku je späté s generálom Milanom Rastislavom Štefánikom, ktorého súčasťou bol aj peší pluk 35–Foligno.

Ako pre TASR uviedol historik Vladimír Sklenka, do roku 2002 bol v týchto miestach ďalší pomník obetiam prvej svetovej vojny. Niesol nápis: Tento pomník v lete roku 1917 navrhol, realizoval a daroval barónovi Lajosovi Kürthymu, bývalému ministerskému zmocnencovi pre Štátny úrad opatery vojnových invalidov Banská Bystrica, Karol Fridrich Horn, sochár a kamenár. Zaujímavosťou bol nápis na druhej strane, kde bolo napísané, že ho postavil na pamiatku hrdinov, ktorí padli vo svetovej vojne zúriacej v rokoch 1914-191 - posledná číslica nikdy nebola vytesaná.

"Nevedelo sa, kedy vojna skončí. Nikdy to už nevytesali. Vznikla prvá Československá republika a nápis na pomníku bol v maďarčine, zrejme nikto na tom nemal záujem," priblížil historik s tým, že tento pomník v roku 2002 padol za obeť výstavbe.

"V bývalej obci Majer bol počas prvej svetovej vojny zriadený jeden z najväčších poľných lazaretov, jedna z najväčších vojenských nemocníc rakúsko-uhorskej armády s počtom 5000 až 6000 pacientov, ktorá pôsobila až do skončenia vojny. Pri nej bol regulovaný a udržiavaný cintorín pre vyše 1300 zosnulých," pripomenul Sklenka.

Podľa neho z evidencie pochovaných, vyhotovenej v prvých rokoch Československej republiky, vyplýva, že po roku 1918 tam bolo 279 československých, sedem talianskych, 387 maďarských, 44 poľských, 46 rakúskych, 331 rumunských, 21 ruských a 224 "juhoslovanských" občanov ako i 42 ľudí s neidentifikovateľnou príslušnosťou.

Pri príležitosti 100. výročia ukončenia Veľkej vojny mesto Banská Bystrica vyčlenilo vo svojom rozpočte finančné prostriedky na tohtoročnú obnovu hrobov a revitalizáciu cintorína, ktorý bol v minulých rokoch zo značnej časti zničený výstavbou cesty I/66 smerom na Brezno, Partizánskej cesty a výstavbou obchodného objektu.

Sklenka odhaduje, že okolo 500 hrobov by sa však malo dať obnoviť. Na nich budú kríže s menami.