Banská Bystrica 4. decembra (TASR) – Generálny riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev, právnik Ján Gabonay, ktorý sa dlhé roky venuje ochrane práv a záujmov zamestnancov, aktivistka Jana Gidušková či bývalý predseda iniciatívy Inakosť Július Kolenič a predseda, zakladateľ Združenia malých podnikateľov Slovenska Jiří Horák sú ľudia, ktorých mená sa objavia na kandidátnej listine novej strany Solidarita - Hnutie pracujúcej chudoby vo februárových parlamentných voľbách. V stredu ich v Banskej Bystrici predstavil predseda strany Stanislav Mičev.

"Mojou hlavnou agendou stále zostáva to, aby žiadna fašistická strana nebola v našom parlamente. Budeme robiť všetko pre to, aby sme nespokojným voličom ĽSNS poskytli sociálne prijateľnú alternatívu bez nacionalizmu a nenávisti," konštatoval Mičev.

Ako v tejto súvislosti zdôraznil, symbolom ich kandidátky sa aj preto stal 91-ročný partizán z čias SNP Vladimír Strmeň.

Na otázku TASR, koľko má strana členov a ako si predstavuje kampaň, Mičev reagoval: "Budeme ju robiť medzi ľuďmi. Dnes máme okolo 200 členov a na transparentnom účte zhruba 750 eur."

Podľa členov strany samotná volebná kaucia vo výške 17.000 eur je pre mnohých prekážkou, aby sa zapojili do politického boja. Politický zápas by však nemal byť súťažou marketingových aktivít agentúr, ale myšlienok. Ich cieľom je zrušenie financovania volebnej kampane a politickej reklamy zo súkromných zdrojov. Nemajetní ľudia a nimi založené strany a hnutia by mali mať férovú možnosť zapojiť sa do politickej súťaže.

"Dnešným dňom zverejňujem úplné majetkové, finančné priznanie za rok 2018. Keď ho budem mať zhotovené za rok 2019, zverejním aj to, vrátane svojich záväzkov voči bankovým inštitúciám. Vyzývam lídrov politických strán, aby urobili to isté," vyhlásil Mičev.

Nová strana v stredu predstavila právnu úpravu, ktorou plánuje zastaviť "rozkrádanie štátneho majetku" v prípade, že bude vo voľbách úspešná.

"O majetkových priznaniach vysokých štátnych funkcionárov hovorí nedávno novelizovaný ústavný zákon. Podľa nás je to len povrchná kozmetická úprava pôvodného zákona, čo vyhovuje súčasným politikom. Novela ústavného zákona z našej dielne môže zmeniť zásadným spôsobom majetkové priznania politikov a úradníkov a výkon súdnej moci v prípade ich nezákonného obohatenia. Priznať musia všetko podrobne, vrátane majetku a účtov v zahraničí, darov a príjmov z podnikania i majetku, ktorý užívajú ako 'vypožičaný'," vysvetlil Mičev s tým, že limit na majetkové pomery by zmenili z 35-násobku na 10-násobok minimálnej mzdy. Ak by úradníci a politici nevysvetlili svoje príjmy, prišli by o miesto.

"Zmenou by prešiel aj zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Hranicou podania na prokuratúru bude nesúlad medzi majetkom a jeho preukázaním vo výške 200-násobku minimálnej mzdy a nie ako v súčasnosti 1500-násobku," dodal Mičev.