Attack on Prime Minister
News in English
Vedecké poznatky, ktoré výrazne zmenili predstavy o Venuši, priniesla až americká vesmírna sonda Mariner 2. Ako prvá totiž uskutočnila merania v blízkosti tejto planéty.
Autor TASR
Pasadena/Bratislava 27. augusta (TASR) - Venuša, planéta pomenovaná po rímskej bohyni lásky a krásy, priťahovala ľudí odpradávna. Už pred viac ako 400 rokmi namieril Galileo Galilei svoj ďalekohľad na tento mimoriadne jasný objekt na oblohe. Avšak tým sa ďalšie objavy o Venuši, ktorá sa dlho považovala za sestru Zeme, na niekoľko storočí skončili.
Vedecké poznatky, ktoré výrazne zmenili predstavy o Venuši, priniesla až americká vesmírna sonda Mariner 2. Ako prvá totiž uskutočnila merania v blízkosti tejto planéty. V sobotu 27. augusta uplynie od jej vypustenia do vesmíru 60 rokov.
Prvé medziplanetárne sondy k Venuši boli pripravené na štart vo februári 1961. Sondu Sputnik 7 vypustil Sovietsky zväz na obežnú dráhu Zeme 4. februára 1961 z kozmodrómu Bajkonur s pomocou rakety Molnija. Po zlyhaní napájania časovača motorov štvrtého stupňa nosnej rakety sa ale nedostala na medziplanetárnu dráhu a po 22 dňoch zanikla. Už niekoľko dní po neúspešnom pokuse vzlietla 12. februára 1961 do vesmíru ďalšia sovietska sonda Venera 1, ktorej sa podaril rekordný zápis. Išlo o prvé medziplanetárne teleso vyrobené človekom, ktoré sa priblížilo k Venuši a preletelo okolo nej. Stalo sa tak v noci z 19. na 20. mája 1961 vo vzdialenosti približne 100.000 kilometrov.
Prvý americký program medziplanetárnych letov sa volal Mariner. Jeho cieľom však nebola iba Venuša, ale neskôr aj Mars a Merkúr. Prvé dve sondy programu Mariner mali za úlohu skúmať práve Venušu.
Štart Marineru 1 sa uskutočnil 22. júla 1962 s pomocou nosnej rakety Atlas-Agena. Hneď po štarte sa ale nosná raketa nad Atlantikom odchýlila od určenej dráhy a po 290 sekundách letu bola diaľkovým povelom zničená.
Už o päť týždňov bola k dispozícii sonda Mariner 2. Jej štart sa uskutočnil 27. augusta 1962. Počas celej cesty vydržala vo veľmi dobrom technickom stave a prekonala viaceré rekordy. Najslávnejší okamih nastal 14. decembra 1962, kedy sonda nielenže preletela okolo Venuše v minimálnej vzdialenosti 34.773 kilometrov, ale ako prvé umelé kozmické teleso vyslalo na Zem vedecké merania z blízkosti tejto planéty.
Poznatky získané sondou Mariner 2 podstatne zmenili všetky dovtedajšie predstavy o Venuši. Meranie dokázalo, že na jej povrchu nie je okolo 100 stupňov Celzia, ako vedci pôvodne predpokladali, ale minimálne štyrikrát viac. V atmosfére planéty nebola zistená ani stopa kyslíka alebo vody, čo znamenalo, že možnosť výskytu foriem života podobných pozemským je minimálna, či skôr vylúčená. Riadiace stredisko v kalifornskej Pasadene zostalo so sondou Mariner 2 v spojení do 4. januára 1963.
Poslednou sondou z tohto radu sa stala sonda Mariner 10, ktorá bola určená na výskum Venuše a Merkúra. Na obežnú dráhu okolo Zeme vzlietla 11. marca 1973 - jej misia bola ukončená o dva roky neskôr 24. marca 1975.
Zdroj: http://www.kozmo-data.sk, https://wiki.vesmir.sk, https://kosmonautix.cz
Vedecké poznatky, ktoré výrazne zmenili predstavy o Venuši, priniesla až americká vesmírna sonda Mariner 2. Ako prvá totiž uskutočnila merania v blízkosti tejto planéty. V sobotu 27. augusta uplynie od jej vypustenia do vesmíru 60 rokov.
Prvé medziplanetárne sondy k Venuši boli pripravené na štart vo februári 1961. Sondu Sputnik 7 vypustil Sovietsky zväz na obežnú dráhu Zeme 4. februára 1961 z kozmodrómu Bajkonur s pomocou rakety Molnija. Po zlyhaní napájania časovača motorov štvrtého stupňa nosnej rakety sa ale nedostala na medziplanetárnu dráhu a po 22 dňoch zanikla. Už niekoľko dní po neúspešnom pokuse vzlietla 12. februára 1961 do vesmíru ďalšia sovietska sonda Venera 1, ktorej sa podaril rekordný zápis. Išlo o prvé medziplanetárne teleso vyrobené človekom, ktoré sa priblížilo k Venuši a preletelo okolo nej. Stalo sa tak v noci z 19. na 20. mája 1961 vo vzdialenosti približne 100.000 kilometrov.
Prvý americký program medziplanetárnych letov sa volal Mariner. Jeho cieľom však nebola iba Venuša, ale neskôr aj Mars a Merkúr. Prvé dve sondy programu Mariner mali za úlohu skúmať práve Venušu.
Štart Marineru 1 sa uskutočnil 22. júla 1962 s pomocou nosnej rakety Atlas-Agena. Hneď po štarte sa ale nosná raketa nad Atlantikom odchýlila od určenej dráhy a po 290 sekundách letu bola diaľkovým povelom zničená.
Už o päť týždňov bola k dispozícii sonda Mariner 2. Jej štart sa uskutočnil 27. augusta 1962. Počas celej cesty vydržala vo veľmi dobrom technickom stave a prekonala viaceré rekordy. Najslávnejší okamih nastal 14. decembra 1962, kedy sonda nielenže preletela okolo Venuše v minimálnej vzdialenosti 34.773 kilometrov, ale ako prvé umelé kozmické teleso vyslalo na Zem vedecké merania z blízkosti tejto planéty.
Poznatky získané sondou Mariner 2 podstatne zmenili všetky dovtedajšie predstavy o Venuši. Meranie dokázalo, že na jej povrchu nie je okolo 100 stupňov Celzia, ako vedci pôvodne predpokladali, ale minimálne štyrikrát viac. V atmosfére planéty nebola zistená ani stopa kyslíka alebo vody, čo znamenalo, že možnosť výskytu foriem života podobných pozemským je minimálna, či skôr vylúčená. Riadiace stredisko v kalifornskej Pasadene zostalo so sondou Mariner 2 v spojení do 4. januára 1963.
Poslednou sondou z tohto radu sa stala sonda Mariner 10, ktorá bola určená na výskum Venuše a Merkúra. Na obežnú dráhu okolo Zeme vzlietla 11. marca 1973 - jej misia bola ukončená o dva roky neskôr 24. marca 1975.
Zdroj: http://www.kozmo-data.sk, https://wiki.vesmir.sk, https://kosmonautix.cz
