Pol milióna týchto chudobných moslimských utečencov je v Bangladéši. Ich roky neriešený problém v prevažne budhistickom Mjanmarsku sa naplno predral na povrch.
Bratislava 30.septembra (Teraz.sk) - Udalosti okolo moslimskej menšiny Rohingov sa dali do pohybu od 25. augusta, odkedy jej militantné krídlo zaútočilo na armádne a policajné pozície v Mjanmarsku (bývalej Barme). Odpoveď štátnej moci bola zákonite silová. Zároveň sa muselo udiať niečo navyše, niečo dôležité, čo spôsobilo pochod vyše 500.000 z viac ako milióna Rohingov ku hraniciam s jeho susedom Bangladéšom. Čo sa stalo, na to vie odpoveď mjanmarská vláda. A medzitým sa zrodila nová humanitárna katastrofa. Generálny tajomník OSN António Guterres označil utečeneckú krízu Rohingov za nočnú moru. Možno bola pre týchto chudobných ľudí poslednou kvapkou strata ich dobytka a kôz z vypálených dedín, ktoré sa podľa správ voľno túlajú v Jakchainskom štáte v Mjanmarsku.
Bangladéšsky okres Cox Bazar sa stal dočasným miestom života pod prístreškami pre mužov, ženy a deti. Dlhý pás exotického pobrežia, na jeho časti leží okres, je vyhľadávaným miestom pre turistov. Rohingovia tam nie sú na výlete, zachraňujú si život a vďaka pohraničným úradom v Bangladéši budú mať identifikačné karty. Medzinárodná organizácia pre migráciu sa aktuálne zaoberá výpoveďami rohignských žien o tom, že boli objektom sexuálneho násilia a do utečeneckého tábora mieri pomoc.
Moslimovia v indonézskej Jakarte protestujú 16.septembra 2017 proti násiliu na Rohingoch v Mjanmarsku.Foto: TASRAP
Mjanmarská líderka Do Aun Schan Su Ťij v minulosti ovenčená Nobelovou cenou za mier hovorila 19.septembra pred diplomatmi o tom, že vláda je pripravená začať s procesom návratu tých, ktorí si to želajú. Otázka je, kto zo vyše 500.000 utečencov jej uverí a čo ich po návrate čaká. Za pár týždňov od 25. augusta sa utečenci dostali do takého ťažkého položenia, že museli zasiahnuť organizácie ako UNHCR, Červený kríž a Červený polmesiac. Štáty ako napríklad moslimská Indonézia a Malajzia poslali utečencom vojenskými lietadlami tony materiálnej pomoci. Nesúhlasné názory vyjadrili počas protestov Indonézania a Malajčania a s nimi utečenci-Rohingovia začiatkom septembra pred ambasádami Mjanmarska. V Jakarte mali na transparentoch fotografie ľudí, ktorých nemajú radi - mjanmarskú líderku a vodcu nacionalistických budhistických mníchov Ashina Wirathu. Tento muž s prezývkou "Barmský bin Ládin" v minulosti povedal: "Ak sme slabí, naša krajina bude moslimskou." Naopak, demonštrácie proti útokom na budhistických mníchov sa diali na tradične budhistickom ostrove Srí Lanka.
"The women and children couldn't swim." At least 15 Rohingya were killed when a boat capsized in the Bay of Bengal. https://t.co/Awp1YfJoAU
Mjanmarsko sa pred niekoľkými rokmi zbavilo vojenskej diktatúry, ktorá trvala 50 rokov.Podľa západných zdrojov si armáda udržiava stále vplyv v štáte. Postavenie Rohingov pripomína neslávny apartheid, čo vláda popiera. Snahu bývalého šéfa OSN Kofiho Annana, ktorý sa snažil nájsť v roku 2016 východisko z napätia medzi nacionalistickými budhistami a moslimami, uprieť nemožno.
V tejto časti sveta je verejným tajomstvom, že v Mjanmarsku si myslia, že Rohingovia prišli z Bangladéša a v Bangladéši zasa, že sú to utečenci z Mjanmarska. Ako ľudia bez vlastného štátu či autonómie utekali Rohingovia aj v minulosti za lepším životom cez more do susedných krajín a po súši do Indie a Saudskej Arábie. Finančný úžitok z utečencov mali pašeráci ľudí.
Rohingovia žijúci v malajzijskom Kuala Lumpur. OSN registruje v Malajzii 56 000 rohingských utečencov.Foto: TASRAP
Na postavenie Rohingov poukázali svetové autority ako pápež František, bojovník proti apartheidu biskup Desmond Tutu z Južnej Afriky i tibetský dalajláma. Tibetský duchovný vodca povedal, že utrpenie Rohingov by inšpirovalo k pomoci aj samotného Budhu. Ako však dodala agentúra AP, mjanmarskí budhisti oproti tibetským dodržiavajú rozdielne náboženské tradície a neuznávajú dalajlámu ako svojho duchovného vodcu.
Na vyriešenie krízy vyzýva rovnako Európska únia. "Situácia v Mjanmarsku je už dlho kritická, no v uplynulom roku sa stala alarmujúcou. Pri organizovaných útokoch na Rohingov je možné hovoriť o systematickom prenasledovaní a páchaní zločinov proti ľudskosti hraničiacich so znakmi genocídnej eliminácie. Svetové spoločenstvo a osobitne BR OSN voči vláde Mjanmarska musí konať bezodkladne a účinnejšie než doteraz, s cieľom zastaviť tento brutálny stav," povedal pre Teraz.sk osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ.
Prístrešky Rohingov v utečeneckom tábore v Bangladéši.Foto: TASRAP
Mjanmarská líderka Do Aun Schan Su Ťij sa pred časom vyjadrila, že za rok a pol nemôže vláda vyriešiť všetko a chýbajú aj peniaze. Je pravdou, že Mjanmarsko má okolo 50 miliónov obyvateľov a problémy po páde diktatúry. V porovnaní s tým je asi jeden a pol milióna Rohingov malý počet. Ale ako to v politike chodí, inak vyzerajú veci zvonka a inak zvnútra. Najmä, keď zaklopala na dvere a na budúci týždeň príde do centra konfliktu na chudobný severozápad Mjanmarska návšteva diplomatov a vysokopostavených zamestnancov OSN.
