MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
V Lidiciach zomrelo celkovo 172 mužov, 196 žien skončilo v koncentračnom tábore, z toho 52 prišlo o život.
Autor TASR
,aktualizované Praha 10. júna (TASR) - Od vypálenia českej obce Lidice nemeckým gestapom uplynulo dnes 70 rokov.
K hroznému činu došlo 10. júna 1942. Nacisti to urobili ako pomstu za smrť ríšskeho protektora Reinharda Heydricha po atentáte z 27. mája 1942. Heydrich zomrel na následky zranení atentátu 4. júna 1942.
Po atentáte na ríšskeho protektora, ktorý vykonali československí výsadkári v Prahe, vyhlásili v protektoráte Čiech a Moravy stanné právo a konali sa masové popravy. Odveta rozhnevaných Nemcov vyvrcholila vypálením Lidíc, s odôvodnením, že v dedine sa údajne ukrývajú parašutisti, aktéri atentátu.
Nemci postrieľali všetkých mužov; ženy a deti poslali do koncentračných táborov. Niekoľko najmenších obyvateľov Lidíc putovalo na prevýchovu do nemeckých rodín. V Lidiciach zomrelo celkovo 172 mužov, 196 žien skončilo v koncentračnom tábore, z toho 52 prišlo o život, osem detí zomrelo v tábore v poľskom Chelmne.
Dedinu gestapo zrovnalo so zemou a v roku 1943 tu zostala len holá pláň. Udalosti v Lidiciach si nacisti zaznamenali v dokumentárnom filme. Ten poslúžil ako dokument procesu s nacistami v Norimbergu. Zostrihaný film sa premieta v lidickom múzeu.
Spoločnú modlitbu za 340 lidických občanov, ktorí sa stali obeťami nacistického vraždenia, viedol pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka, informovala agentúra Mediafax.
Do Lidíc prišiel aj premiér Petr Nečas (ODS), ktorý - rovnako ako ostatní - položil k pomníku obetiam veniec. V prejave uviedol, že udalosti v Lidiciach svetu otvorili oči nad nemeckým zverstvom už dávno predtým, než objavil pravdu o hrôzach koncentračných táborov.
"Pod dojmom lidickej tragédie uznali vlády Anglicka a Francúzska Mníchovskú dohodu za neplatnú," zdôraznil Nečas.
Krátku modlitbu predniesol kardinál Dominik Duka. Pripomenul aj úlohu lidického farára Josefa Štemberka, ktorý lidických mužov pripravoval na smrť. Podľa niektorých zdrojov dostal tento kňaz v Lidiciach ponuku na milosť, ktorú však odmietol s tým, že chce zdieľať osud ostatných, všíma si Mediafax.
Český prezident Václav Klaus sa piety nezúčastnil, pretože v rovnakom čase ako jeden z hlavných rečníkov prednášal v Kalifornii na konferencii "Svetovláda vs. Národná suverenita: Zažíva Západ ďalšiu ideologickú vojnu?". Akciu usporiadala organizácia American Freedom Alliance.
Český prezident sa však podľa slov hovorcu Radima Ochvata tohto roku zúčastní na akcii v Ležákoch a takisto na pietnom akte pri Národnom pamätníku hrdinov heydrichiády.
Pokloniť sa pamiatke obetí nacistického teroru a položiť veniec prišli aj mnohí veľvyslanci pôsobiaci v Prahe; spoločne s nimi sa pietneho aktu zúčastnili ďalšie stovky ľudí vrátane preživších žien a detí z Lidíc i Ležákov, dodáva Mediafax.
Správa o zničení Lidíc obletela celý svet. Po vojne v roku 1945 sa do Lidíc začali vracať ženy, ktoré prežili tragédiu a dozvedeli sa o osude svojich mužov a otcov. Deväť detí odvlečených do Nemecka sa podarilo nájsť v rokoch 1945-47.
Základný kameň nových Lidíc bol položený v roku 1947 a v máji 1948 sa začala výstavba prvých domov. Od roku 1949 sa do Lidíc začal vracať nový život.
Za lidickú tragédiu bol v apríli 1947 popravený šéf gestapa v Kladne Harald Wiesmann. Nacistovi Maxovi Rostockovi, ktorý bol odsúdený za osobnú účasť na likvidácii Lidíc, bývalý komunistický prezident Antonín Zápotocký v roku 1953 udelil tajne milosť a Rostock pôsobil ako agent československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) v Nemecku.
Tragickú históriu Lidíc pripomína v obci Národná kultúrna pamiatka Lidice s ružovým parkom. V Múzeu Pamätníka Lidice sú zhromaždené fakty a dokumenty o lidickej tragédii.
Snímky z likvidácie obce sa v roku 2007 dostali do rúk vojenských historikov. Drogista v blízkom Buštěhrade si tajne urobil kópie z amatérskych fotografií, ktoré si dal u neho zhotoviť niektorý z účastníkov likvidácie Lidíc, a tie boli objavené.
Podľa obrázkov na likvidácii Lidíc pracovali stovky príslušníkov Ríšskej pracovnej služby. Búrali domy, menili okolitý terén, dokonca posunuli koryto potoka, aby sa nedala poznať poloha obce.
Česko-slovenský vojnový veľkofilm Lidice prišiel do slovenských kín v auguste 2011.
K hroznému činu došlo 10. júna 1942. Nacisti to urobili ako pomstu za smrť ríšskeho protektora Reinharda Heydricha po atentáte z 27. mája 1942. Heydrich zomrel na následky zranení atentátu 4. júna 1942.
Po atentáte na ríšskeho protektora, ktorý vykonali československí výsadkári v Prahe, vyhlásili v protektoráte Čiech a Moravy stanné právo a konali sa masové popravy. Odveta rozhnevaných Nemcov vyvrcholila vypálením Lidíc, s odôvodnením, že v dedine sa údajne ukrývajú parašutisti, aktéri atentátu.
Nemci postrieľali všetkých mužov; ženy a deti poslali do koncentračných táborov. Niekoľko najmenších obyvateľov Lidíc putovalo na prevýchovu do nemeckých rodín. V Lidiciach zomrelo celkovo 172 mužov, 196 žien skončilo v koncentračnom tábore, z toho 52 prišlo o život, osem detí zomrelo v tábore v poľskom Chelmne.
Dedinu gestapo zrovnalo so zemou a v roku 1943 tu zostala len holá pláň. Udalosti v Lidiciach si nacisti zaznamenali v dokumentárnom filme. Ten poslúžil ako dokument procesu s nacistami v Norimbergu. Zostrihaný film sa premieta v lidickom múzeu.
Prišli politici aj zahraniční veľvyslanci
Na pietnom akte k 70. výročiu zničenia stredočeskej dediny Lidice sa dnes zúčastnila väčšina českých ústavných činiteľov.Spoločnú modlitbu za 340 lidických občanov, ktorí sa stali obeťami nacistického vraždenia, viedol pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka, informovala agentúra Mediafax.
Do Lidíc prišiel aj premiér Petr Nečas (ODS), ktorý - rovnako ako ostatní - položil k pomníku obetiam veniec. V prejave uviedol, že udalosti v Lidiciach svetu otvorili oči nad nemeckým zverstvom už dávno predtým, než objavil pravdu o hrôzach koncentračných táborov.
"Pod dojmom lidickej tragédie uznali vlády Anglicka a Francúzska Mníchovskú dohodu za neplatnú," zdôraznil Nečas.
Krátku modlitbu predniesol kardinál Dominik Duka. Pripomenul aj úlohu lidického farára Josefa Štemberka, ktorý lidických mužov pripravoval na smrť. Podľa niektorých zdrojov dostal tento kňaz v Lidiciach ponuku na milosť, ktorú však odmietol s tým, že chce zdieľať osud ostatných, všíma si Mediafax.
Český prezident Václav Klaus sa piety nezúčastnil, pretože v rovnakom čase ako jeden z hlavných rečníkov prednášal v Kalifornii na konferencii "Svetovláda vs. Národná suverenita: Zažíva Západ ďalšiu ideologickú vojnu?". Akciu usporiadala organizácia American Freedom Alliance.
Český prezident sa však podľa slov hovorcu Radima Ochvata tohto roku zúčastní na akcii v Ležákoch a takisto na pietnom akte pri Národnom pamätníku hrdinov heydrichiády.
Pokloniť sa pamiatke obetí nacistického teroru a položiť veniec prišli aj mnohí veľvyslanci pôsobiaci v Prahe; spoločne s nimi sa pietneho aktu zúčastnili ďalšie stovky ľudí vrátane preživších žien a detí z Lidíc i Ležákov, dodáva Mediafax.
Správa o zničení Lidíc obletela celý svet. Po vojne v roku 1945 sa do Lidíc začali vracať ženy, ktoré prežili tragédiu a dozvedeli sa o osude svojich mužov a otcov. Deväť detí odvlečených do Nemecka sa podarilo nájsť v rokoch 1945-47.
Základný kameň nových Lidíc bol položený v roku 1947 a v máji 1948 sa začala výstavba prvých domov. Od roku 1949 sa do Lidíc začal vracať nový život.
Za lidickú tragédiu bol v apríli 1947 popravený šéf gestapa v Kladne Harald Wiesmann. Nacistovi Maxovi Rostockovi, ktorý bol odsúdený za osobnú účasť na likvidácii Lidíc, bývalý komunistický prezident Antonín Zápotocký v roku 1953 udelil tajne milosť a Rostock pôsobil ako agent československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) v Nemecku.
Tragickú históriu Lidíc pripomína v obci Národná kultúrna pamiatka Lidice s ružovým parkom. V Múzeu Pamätníka Lidice sú zhromaždené fakty a dokumenty o lidickej tragédii.
Snímky z likvidácie obce sa v roku 2007 dostali do rúk vojenských historikov. Drogista v blízkom Buštěhrade si tajne urobil kópie z amatérskych fotografií, ktoré si dal u neho zhotoviť niektorý z účastníkov likvidácie Lidíc, a tie boli objavené.
Podľa obrázkov na likvidácii Lidíc pracovali stovky príslušníkov Ríšskej pracovnej služby. Búrali domy, menili okolitý terén, dokonca posunuli koryto potoka, aby sa nedala poznať poloha obce.
Česko-slovenský vojnový veľkofilm Lidice prišiel do slovenských kín v auguste 2011.
