Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Následné ozbrojené zrážky vyvolali masový útek Rohingov do susedného Bangladéša.
Autor TASR
Bangkok 7. septembra (TASR) - Mjanmarské bezpečnostné zložky dnes v Jakchainskom štáte ukázali novinárom dedinu, ktorú podľa vládnych úradov vypálili členovia tamojšej moslimskej komunity. Píše o tom agentúra AP.
Jakchainský štát je už takmer dva týždne dejiskom násilností medzi vládnymi silami a miestnymi povstalcami, ktorí 25. augusta zaútočili na niekoľko policajných staníc vo viacerých dedinách. Následné ozbrojené zrážky vyvolali masový útek Rohingov do susedného Bangladéša. Podľa odhadov OSN sa tam uchýlilo až 150.000 ľudí, väčšinou žien a detí.
Mjanmarská armáda pred časom informovala, že ozbrojené potýčky si vyžiadali takmer 400 obetí, väčšinou z radov povstalcov. Uviedla tiež, že v Jakchainskom štáte robí "začisťovacie operácie", pričom moslimských povstalcov obviňuje, že sami podpaľujú dediny, kde žijú príslušníci ich etnika. Rohingovia však tvrdia, že ničenie dedín majú na svedomí vojaci a davy zradikalizovaných budhistov.
K situácii v Jakchainskom štáte sa v stredu vyjadrila aj vplyvná mjanmarská politička Aun Schan Su Ťij, ktorá odsúdila "záplavu dezinformácií" o postavení a situácii moslimskej menšiny v Mjanmarsku, ktoré podľa nej šíria a ťažia z nich "rohinskí teroristi".
Nezávislá ľudskoprávna organizácia Burma Human Rights Network (BHRN) začiatkom tohto týždňa zverejnila správu, v ktorej konštatovala, že systematické prenasledovanie moslimskej menšiny je na vzostupe na celom území Mjanmarska, nielen v Jakchainskom štáte na severozápade tejto krajiny.
BHRN tvrdí, že toto prenasledovanie je podporované vládou, časťou budhistických mníchov v krajine, ako aj ultranacionalistickými občianskymi zoskupeniami.
V správe BHRN sa uvádza, že prechod k demokracii v Mjanmarsku umožnil, aby "vžité predsudky ovplyvnili konanie novej vlády" a viedli k ďalšiemu rozšíreniu "nebezpečného tvrdenia", že moslimovia sú vo väčšinovo budhistickom Mjanmarsku "cudzím" prvkom.
Zaobchádzanie s približne 1,1 miliónom moslimských Rohingov je najväčšou výzvou, ktorej čelí líderka krajiny Aun Schan Su Ťij. Tá podľa svojich kritikov nerobí dosť pre ochranu tejto moslimskej menšiny pred prenasledovaním.
Jakchainský štát je už takmer dva týždne dejiskom násilností medzi vládnymi silami a miestnymi povstalcami, ktorí 25. augusta zaútočili na niekoľko policajných staníc vo viacerých dedinách. Následné ozbrojené zrážky vyvolali masový útek Rohingov do susedného Bangladéša. Podľa odhadov OSN sa tam uchýlilo až 150.000 ľudí, väčšinou žien a detí.
Mjanmarská armáda pred časom informovala, že ozbrojené potýčky si vyžiadali takmer 400 obetí, väčšinou z radov povstalcov. Uviedla tiež, že v Jakchainskom štáte robí "začisťovacie operácie", pričom moslimských povstalcov obviňuje, že sami podpaľujú dediny, kde žijú príslušníci ich etnika. Rohingovia však tvrdia, že ničenie dedín majú na svedomí vojaci a davy zradikalizovaných budhistov.
K situácii v Jakchainskom štáte sa v stredu vyjadrila aj vplyvná mjanmarská politička Aun Schan Su Ťij, ktorá odsúdila "záplavu dezinformácií" o postavení a situácii moslimskej menšiny v Mjanmarsku, ktoré podľa nej šíria a ťažia z nich "rohinskí teroristi".
Nezávislá ľudskoprávna organizácia Burma Human Rights Network (BHRN) začiatkom tohto týždňa zverejnila správu, v ktorej konštatovala, že systematické prenasledovanie moslimskej menšiny je na vzostupe na celom území Mjanmarska, nielen v Jakchainskom štáte na severozápade tejto krajiny.
BHRN tvrdí, že toto prenasledovanie je podporované vládou, časťou budhistických mníchov v krajine, ako aj ultranacionalistickými občianskymi zoskupeniami.
V správe BHRN sa uvádza, že prechod k demokracii v Mjanmarsku umožnil, aby "vžité predsudky ovplyvnili konanie novej vlády" a viedli k ďalšiemu rozšíreniu "nebezpečného tvrdenia", že moslimovia sú vo väčšinovo budhistickom Mjanmarsku "cudzím" prvkom.
Zaobchádzanie s približne 1,1 miliónom moslimských Rohingov je najväčšou výzvou, ktorej čelí líderka krajiny Aun Schan Su Ťij. Tá podľa svojich kritikov nerobí dosť pre ochranu tejto moslimskej menšiny pred prenasledovaním.
