TASR prináša zoznam najvýznamnejších obvinených z vojnových zločinov, ktorí si na pôde tribunálu sadli na lavicu obžalovaných.
Autor TASR
Haag 24. mája (TASR) - Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu v týchto dňoch zaznamená 20. výročie svojho založenia.
TASR v tejto súvislosti prináša zoznam najvýznamnejších obvinených z vojnových zločinov, ktorí si na pôde tribunálu sadli na lavicu obžalovaných.
Ratko Mladič
Bosnianskosrbský generál je obvinený zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy spáchaných počas konfliktu v Bosne. Pripisujú mu tiež osobný podiel na nariadení srebrenickej masakry bosnianskych Moslimov z roku 1995.
Radovan Karadžič
Bývalý líder bosnianskych Srbov je obvinený z podobných zločinov ako Mladič vrátane zodpovednosti za masakru v Srebrenici. Zatkli ho 21. júla 2008 v Srbsku a proces s ním sa oficiálne začal o niekoľko mesiacov neskôr v októbri 2009.
Slobodan Miloševič
Bývalého juhoslovanského prezidenta obvinili zo zodpovednosti za rozpútanie balkánskych vojen z 90. rokov. Podozrievali ho z genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Srbské úrady ho zatkli po tom, ako odstúpil z postu prezidenta, a následne ho v roku 2001 vydali do Haagu. Proces s ním sa začal vo februári 2002. Vinu sa mu už však nepodarilo dokázať, keďže v marci 2006 zomrel vo svojej väzenskej cele na infarkt.
Biljana Plavšičová
Nahradila Karadžiča v kresle bosnianskosrbského prezidenta. Išlo o jedinú ženu, ktorú ICTY obvinil. Politička sa k obvineniam z politického prenasledovania priznala, za čo ju v roku 2003 odsúdili. V roku 2009 ju pustili na slobodu po tom, ako si odpykala dve tretiny z 11-ročného trestu.
Ante Gotovina
Vysokopostavený chorvátsky generál bol obvinený z etnických čistiek v roku 1995, keď sa Chorváti pokúsili opäť dobyť stratené územia, ktoré získali Srbi. V decembri 2005 ho zatkli v Španielsku a následne ho vydali do Haagu. V apríli 2011 ho odsúdili na 24 rokov väzenia. Generál sa voči nemu odvolal.
V novembri 2012 tribunál oslobodil dvoch chorvátskych generálov, Anteho Gotovinu a Mladena Markača, od obvinení z vojnových zločinov proti srbskému obyvateľstvu v súvislosti s operáciou Búrka (Oluja) z roku 1995.
Ramush Haradinaj
Bývalý kosovský premiér. Obvinili ho z vrážd, znásilnení a mučenia srbského obyvateľstva, čoho sa mal dopustiť ako veliteľ Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). V marci 2005 sa sám vydal do Haagu. Všetkých obvinení ho zbavili v apríli 2008. Sudcovia žiadali obnovenie súdu s odôvodnením, že svedkovia v jeho procese boli zastrašovaní, mnohí prišli aj o život za nevyjasnených okolností.
V novembri 2012 ho ICTY už po druhýkrát oslobodil od všetkých obvinení z vojnových zločinov voči civilistom. V súčasnosti sa opäť aktívne zapája do politického života v Kosove.
Goran Hadžič
Posledný významný hľadaný vojnový zločinec z čias juhoslovanských vojen. V polovici 90. rokov pôsobil ako politický vodca odštiepeneckých Srbov v Chorvátsku. Obvinený je z vrážd, mučenia a deportácií nesrbského obyvateľstva.
TASR v tejto súvislosti prináša zoznam najvýznamnejších obvinených z vojnových zločinov, ktorí si na pôde tribunálu sadli na lavicu obžalovaných.
Ratko Mladič
Bosnianskosrbský generál je obvinený zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy spáchaných počas konfliktu v Bosne. Pripisujú mu tiež osobný podiel na nariadení srebrenickej masakry bosnianskych Moslimov z roku 1995.
Radovan Karadžič
Bývalý líder bosnianskych Srbov je obvinený z podobných zločinov ako Mladič vrátane zodpovednosti za masakru v Srebrenici. Zatkli ho 21. júla 2008 v Srbsku a proces s ním sa oficiálne začal o niekoľko mesiacov neskôr v októbri 2009.
Slobodan Miloševič
Bývalého juhoslovanského prezidenta obvinili zo zodpovednosti za rozpútanie balkánskych vojen z 90. rokov. Podozrievali ho z genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Srbské úrady ho zatkli po tom, ako odstúpil z postu prezidenta, a následne ho v roku 2001 vydali do Haagu. Proces s ním sa začal vo februári 2002. Vinu sa mu už však nepodarilo dokázať, keďže v marci 2006 zomrel vo svojej väzenskej cele na infarkt.
Biljana Plavšičová
Nahradila Karadžiča v kresle bosnianskosrbského prezidenta. Išlo o jedinú ženu, ktorú ICTY obvinil. Politička sa k obvineniam z politického prenasledovania priznala, za čo ju v roku 2003 odsúdili. V roku 2009 ju pustili na slobodu po tom, ako si odpykala dve tretiny z 11-ročného trestu.
Ante Gotovina
Vysokopostavený chorvátsky generál bol obvinený z etnických čistiek v roku 1995, keď sa Chorváti pokúsili opäť dobyť stratené územia, ktoré získali Srbi. V decembri 2005 ho zatkli v Španielsku a následne ho vydali do Haagu. V apríli 2011 ho odsúdili na 24 rokov väzenia. Generál sa voči nemu odvolal.
V novembri 2012 tribunál oslobodil dvoch chorvátskych generálov, Anteho Gotovinu a Mladena Markača, od obvinení z vojnových zločinov proti srbskému obyvateľstvu v súvislosti s operáciou Búrka (Oluja) z roku 1995.
Ramush Haradinaj
Bývalý kosovský premiér. Obvinili ho z vrážd, znásilnení a mučenia srbského obyvateľstva, čoho sa mal dopustiť ako veliteľ Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). V marci 2005 sa sám vydal do Haagu. Všetkých obvinení ho zbavili v apríli 2008. Sudcovia žiadali obnovenie súdu s odôvodnením, že svedkovia v jeho procese boli zastrašovaní, mnohí prišli aj o život za nevyjasnených okolností.
V novembri 2012 ho ICTY už po druhýkrát oslobodil od všetkých obvinení z vojnových zločinov voči civilistom. V súčasnosti sa opäť aktívne zapája do politického života v Kosove.
Goran Hadžič
Posledný významný hľadaný vojnový zločinec z čias juhoslovanských vojen. V polovici 90. rokov pôsobil ako politický vodca odštiepeneckých Srbov v Chorvátsku. Obvinený je z vrážd, mučenia a deportácií nesrbského obyvateľstva.