Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Zahraničie

Najvyšší súd: Spojené kráľovstvo nemôže spustiť brexit bez parlamentu

Na snímke druhý sprava britský generálny prokurátor Jeremy Wright prichádza do budovy najvyššieho súdu v Londýne 24. januára 2017. Britský najvyšší súd dnes rozhodol, že vláda premiérky Theresy Mayovej musí získať súhlas parlamentu, kým spustí proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, teda tzv. brexit. To môže prípadne oddialiť premiérkin plán začať rokovania s EÚ o brexite koncom marca. FOTO TASR/AP Foto: TASR AP

To môže prípadne oddialiť premiérkin plán začať rokovania s EÚ o brexite koncom marca.

Londýn 24. januára (TASR) - Britský najvyšší súd dnes rozhodol, že vláda premiérky Theresy Mayovej musí získať súhlas parlamentu, kým spustí proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, teda tzv. brexit. To môže prípadne oddialiť premiérkin plán začať rokovania s EÚ o brexite koncom marca.

Rozhodnutie súdu donucuje vládu, aby predložila príslušný návrh zákona v parlamente - to poskytuje politikom orientovaným na EÚ šancu, že zmäkčia podmienky odchodu Spojeného kráľovstva z Únie. Aktivisti kampane za odchod namietajú proti verdiktu súdu a tvrdia, že parlament by nemal mať moc zvrátiť vôľu voličov, ktorí vo vlaňajšom referende 23. júna rozhodli o brexite, čiže odchode Británie z 28-člennej Únie.



Mayová chcela pri aktivovaní článku č. 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý spúšťa dva roky trvajúce oficiálne rokovania s EÚ o brexite, využiť stáročia starú právomoc, známu ako kráľovská výsada. Táto právomoc - tradične prináležiaca panovníkovi - povoľuje robiť rozhodnutia o zmluvách a ďalších záležitostiach bez hlasovania parlamentu.

"Referendum má veľký politický význam a vyhlásenie tohto ľudového hlasovania schválil najprv parlament, pričom však neuviedol, aký bude záverečný výsledok - takže akákoľvek zmena v zákone, ktorý uvedie referendum do platnosti, sa musí urobiť jediným spôsobom povoleným ústavou Spojeného kráľovstva, teda aktom v parlamente," vyhlásil dnes predseda najvyššieho súdu David Neuberger.

"Postupovať inak by bolo porušením zaužívaných ústavných princípov, ktoré platia mnoho stáročí," dodal Neuberger.

Tento prípad bol považovaný za najdôležitejšiu ústavnú kauzu za celú generáciu a objasňuje, kto má konečnú právomoc v britskom systéme vládnutia: premiérka a jej kabinet, alebo parlament.

Gina Millerová.
Foto: TASR/AP


Podnet na súd podala podnikateľka vo finančníctve Gina Millerová, aby donútila vládu najprv žiadať parlament o schválenie brexitu a až potom aktivovala článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa spúšťa proces rokovaní o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Odchod z EÚ zmení základné práva občanov a toto nemožno urobiť bez hlasovania zákonodarcov, argumentovala Millerová.

Mayová tvrdila, že výsledok referenda jej dáva mandát vyviesť Britániu z 28-člennej Únie a že diskusia o detailoch jej stratégie s parlamentom by oslabila rokovaciu pozíciu vlády.

Dnešné rozhodnutie najvyššieho súdu neznamená, že Británia zostane v EÚ. Avšak môže proces odchodu oddialiť.

"Dnešný výsledok nikoho neprekvapuje. Nanešťastie pre firmy a ďalšie inštitúcie, brexit je naďalej neistotou," vyhlásil Philip Souta, predstaviteľ právnickej firmy Clifford Chance so sídlom v Londýne. "Parlament je stále názorovo rozdelený a výsledok rokovaní je stále nejasný."

Vláda po verdikte súdu predloží v parlamente jasný zákon pre brexit

Britská vláda dnes v Dolnej snemovni parlamentu oznámila, že po dnešnom rozhodnutí najvyššieho súdu predloží do niekoľkých dní "jasný návrh zákona", umožňujúci parlamentu hlasovať o spustení oficiálnych rokovaní Spojeného kráľovstva s Európskou úniou o brexite, teda odchode z EÚ.

"Legislatívu predstavíme čoskoro," vyhlásil v parlamente britský minister pre brexit David Davis. "Bude to ten najjasnejší možný návrh zákona," dodal.

Davis vyzval zákonodarcov, aby pomohli zabezpečiť, že návrh zákona bude schválený "v rozumnom čase", a aby "nezvrátili vôľu ľudu". Voliči totiž vo vlaňajšom referende z 23. júna väčšinou hlasov rozhodli o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ.

Na snímke maliar Kaya Mar ukazuje svoj najnovší obraz britskej premiérky Theresy Mayovej pred budovou najvyššieho súdu v Londýne v utorok 24. januára 2017.
Foto: TASR/AP


"Náš časový plán aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy do konca marca stále platí," uviedol Davis. Článok 50 Lisabonskej zmluvy stanovuje pravidlá pre dvojročný proces rokovaní o odchode krajiny z EÚ.

Davis tiež upozornil: "Už niet cesty späť. Bodom, z ktorého už nebolo návratu, sa stal vlaňajší 23. jún (dátum historického referenda)."

Zákonodarcovia z opozičných strán žiadajú od kabinetu jasnosť a zrozumiteľnosť v tom, aké ciele bude mať vláda pri rokovaniach o odchode z EÚ, ale vláda vyhlásila, že nechce odhaliť svoje karty.

Mayovej hovorca: Keď sa už proces brexitu oficiálne spustí, bude nezvratný

Článok 50 Lisabonskej zmluvy nebude možné zvrátiť, ak sa už raz spustia oficiálne rokovania Spojeného kráľovstva a Európskej únie o odchode tejto ostrovnej krajiny z EÚ, vyhlásil dnes hovorca premiérky Theresy Mayovej.

Prebieha totiž aj debata, či Británia nezmení názor a nakoniec z EÚ predsa len neodíde, hoci už bude aktivovaný článok 50, ktorým sa celý proces brexitu spúšťa.

"Určite nebudeme vždy súhlasiť s rozhodnutiami súdov, ale nezávislé súdnictvo je absolútne základnou súčasťou prosperujúcej demokracie," povedal hovorca Mayovej novinárom po tom, čo najvyšší súd rozhodol, že vláda musí najprv nechať hlasovať parlament, kým premiérka oficiálne aktivuje článok 50.

Na otázku, či je stále podľa názoru vlády článok 50 nezvratný, hovorca odpovedal: "Áno."

Hovorca dodal, že minister pre brexit David Davis predstaví podrobne reakciu vlády na rozhodnutie najvyššieho súdu dnes popoludní v parlamente.

Vláda predloží zákon o vystúpení z EÚ

Právni experti tvrdia, že Mayovej vláda predloží parlamentu návrh zákona o vystúpení z EÚ veľmi rýchlo a táto legislatíva sa bude zameriavať výlučne na spustenie článku 50 - aby sa tak obmedzila možnosť rôznych pozmeňovacích návrhov a dodatkov, ktoré by mohli oddialiť hlasovanie. Avšak návrh zákona sa možno bude snažiť pozdržať nevolená horná komora britského parlamentu, Snemovňa lordov.

"Prehra v Snemovni lordov nezastaví uskutočnenie brexitu, ale môže ho odsunúť do polovice roka 2020," povedal Souta.

Millerová argumentovala, že cieľom v tomto súdnom prípade nebolo zablokovať brexit. Naopak, išlo o "demokraciu" a "nebezpečný precedens", že kabinet môže mať nadvládu nad parlamentom.

Theresa Mayová.
Foto: TASR/AP


Predseda najvyššieho súdu David Neuberger dnes ešte spresnil, že verdikt odhlasovala väčšina z 11 členov súdu, a to v pomere 8 ku 3. Súd tiež jednomyseľne rozhodol, že brexit nie je nutné prekonzultovať so Škótskom, Walesom a Severným Írskom.

Britský generálny prokurátor Jeremy Wright, ktorého Mayová postavila do čela svojho právnického tímu bojujúceho proti žalobe na súde, oznámil, že vláda je verdiktom súdu sklamaná, ale vyhovie rozhodnutiu a ešte v priebehu dneška poskytne v parlamente vyhlásenie.

Diplomat z EÚ: Británia dodrží plánovaný termín

Británia dnes informovala partnerov v Európskej únii (EÚ), že dodrží plánovaný termín a oficiálne aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy o odchode z EÚ koncom marca. Uviedol to vysokopostavený diplomat z EÚ v reakcii na verdikt britského najvyššieho súdu, ktorý dnes rozhodol, že vláda v Londýne musí najprv získať súhlas parlamentu, až potom môže odštartovať celý proces brexitu.

Podľa Louisa Grecha, podpredsedu maltskej vlády, britský zástupca EÚ informoval, že vláda v Londýne pripravuje krátku legislatívu, ktorú predloží parlamentu. A dodal, že nevidí žiadne problémy, pre ktoré by Británia nemohla dodržať plánovaný termín.

Malta je aktuálne predsedajúcou krajinou EÚ. Grech dnes vo Vallette hostí stretnutie ministrov a predstaviteľov EÚ, na ktorom Britániu zastupuje minister pre Európu David Jones.

Právnik: Verdikt súdu o brexite je víťazstvom našej parlamentnej demokracie

Právnici a žalobcovia privítali dnešné rozhodnutie britského najvyššieho súdu v kauze spustenia brexitu a označili ho za "víťazstvo našej parlamentnej demokracie".

"Toto je víťazstvo našej parlamentnej demokracie a vlády zákona. A nech nás už čakajú akékoľvek zmeny v dôsledku brexitu, je upokojujúce, že tieto dve posvätné zásady boli dnes dodržané - a dúfajme, že vždy aj budú," uviedol vo vyhlásení David Greene, právny zástupca jedného zo žalujúcich - londýnskeho kaderníka Deira Dos Santosa.

"Môj klient má radosť z dnešného verdiktu," dodal Greene, ktorý na súde zastupoval Dos Santosa.

Greene zdôraznil, že rozhodnutie najvyššieho súdu dalo za pravdu Dos Santosovi, ktorý chcel dosiahnuť zákonný a spravodlivý proces brexitu, teda taký, ktorý sa uskutoční v súlade s právom.

Dos Santos sa údajne musel začať skrývať, keďže po podaní podnetu na súde proti vláde, ktorá chcela spustiť brexit bez schválenia v parlamente, zažil záplavu urážok. Kaderník dnes pred londýnskym súdom neposkytol vyjadrenia.

Ďalší hlavný žalujúci, manažérka investičného fondu Gina Millerová, vyhlásila, že ju "šokoval rozsah osobných urážok", ktoré musela znášať v období súdnej žaloby.

Millerová uviedla, že brexit je "najrozvratnejšou záležitosťou celej jednej generácie", ale podľa jej názoru v súdnom prípade "nešlo o politiku, ale o postup".

"Dnešné rozhodnutie vytvorilo právnu istotu, založenú na demokratickom postupe," vysvetlila.

Právnická firma Mishcon de Reya, ktorá Millerovú zastupovala, dodala, že prípad bol zaťažkávacou skúškou princípov britského právneho poriadku, deľby moci aj nezávislosti súdnictva.

"Sme hrdí, že najvyšší sudcovia v tejto krajine dnes opäť potvrdili silu a prvoradé postavenie týchto princípov,"
uviedla firma Mishcon de Reya.