Csatáry bol v roku 1944 veliteľom košického geta, v stredu Budapeštianskej vyšetrovacej prokuratúre pri vypočúvaní poprel trestné činy a o svojej úlohe v roku 1944 povedal, že plnil iba rozkazy.
Autor TASR
Budapešť 19. júla (TASR) – László Csatáry v čase vlády premiéra Gyulu Horna v roku 1997, keď sa pripravoval na návrat z Kanady do Maďarska, zisťoval, či ho slovenské a maďarské úrady z niečoho obviňujú.
Muž, podozrivý z vojnových zločinov, má údajne k dispozícii dokumenty s negatívnou odpoveďou, píše dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap.
Csatáry v rozhovore pre denník vyhlásil, že ho zadržanie neprekvapilo a pripravoval sa na vypočúvanie. "Mesiace som pracoval, na výsluch som zobral poznámky, ktoré pripojili k mojej výpovedi," povedal 97-ročný muž čeliaci podozreniu z vojnových zločinov.
Podľa denníka Csatáry tvrdí, že v Košiciach sa ako policajt dostal do styku s Nemcami, lebo ovládal nemčinu.
Csatáry, ktorý bol v roku 1944 veliteľom košického geta, v stredu Budapeštianskej vyšetrovacej prokuratúre pri vypočúvaní poprel trestné činy a o svojej úlohe v roku 1944 povedal, že plnil iba rozkazy a konal svoje povinnosti.
Prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Podľa historikov bol Csatáry mimoriadne krutý, jeho brutalita bola neúnosná aj pre Nemcov.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
Muž, podozrivý z vojnových zločinov, má údajne k dispozícii dokumenty s negatívnou odpoveďou, píše dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap.
Csatáry v rozhovore pre denník vyhlásil, že ho zadržanie neprekvapilo a pripravoval sa na vypočúvanie. "Mesiace som pracoval, na výsluch som zobral poznámky, ktoré pripojili k mojej výpovedi," povedal 97-ročný muž čeliaci podozreniu z vojnových zločinov.
Podľa denníka Csatáry tvrdí, že v Košiciach sa ako policajt dostal do styku s Nemcami, lebo ovládal nemčinu.
Csatáry, ktorý bol v roku 1944 veliteľom košického geta, v stredu Budapeštianskej vyšetrovacej prokuratúre pri vypočúvaní poprel trestné činy a o svojej úlohe v roku 1944 povedal, že plnil iba rozkazy a konal svoje povinnosti.
Prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Podľa historikov bol Csatáry mimoriadne krutý, jeho brutalita bola neúnosná aj pre Nemcov.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.