Attack on Prime Minister
News in English
Kone tvorili dôležitú súčasť kultúry Baltov, ktorí od prvého do 13. storočia obývali oblasť Pobaltia.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Varšava/Kaunas 21. mája (TASR) – Pohania žijúci pred 1000 rokmi v okolí Baltského mora dovážali zo Škandinávie kone, aby ich mohli verejne rituálne obetovať, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy servera Live Science.
Kone tvorili dôležitú súčasť kultúry Baltov, ktorí od prvého do 13. storočia obývali oblasť Pobaltia. Potvrdzujú to nálezy mnohých artefaktov spojených s koňmi a svedectvá cestovateľov, ktorí ich územia navštívili. Balti totiž až do prijatia kresťanstva nepoužívali písmo, preto väčšina informácií o ich kultúre pochádza práve z archeologických prameňov vrátane informácií o pohanských náboženských rituáloch.
Štúdia zverejnená 17. mája vo vedeckom žurnále Science Advances uvádza výsledky biomolekulárnej analýzy 80 obetovaných koní z deviatich nálezísk na území dnešného Poľska, ruskej Kaliningradskej oblasti a Litvy.
Vedci skúmali pôvodný predpoklad, podľa ktorého boli na verejné obety vyberané výhradne žrebce. Obety sa vykonávali dekapitáciou, pochovaním zaživa či sťahovaním z kože. Analýza DNA ostatkov koní však ukázala, že žrebcom patrilo iba približne 66 percent ostatkov, kobyly tvorili 34 percent obetín.
"Výsledky dokazujú, že Balti na tento rituál nevyberali výhradne žrebce, ako sa pôvodne predpokladalo," uviedla pre Live Science zooarcheologička Katherine Frenchová, ktorá v súčasnosti pôsobí na Univerzite štátu Washington (WSU).
Kone boli na územiach obývaných Baltmi bežné a rozšírené, predchádzajúci výskum sa preto nezameriaval na ich pôvod. Výskumníci však v rámci novej štúdie analyzovali izotopy stroncia v zubnej sklovine koní, podľa ktorých zistili ich pôvod. Stroncium sa v zubnej sklovine ukladá zo stravy zvierat a tvorí jedinečný odtlačok v závislosti od miesta života zvieraťa.
Vedci vďaka analýze zistili, že tri kone boli dovezené z území neobývaných Baltmi, s najvyššou pravdepodobnosťou z východu strednej časti Švédska alebo juhu Fínska.
Rádiokarbónová metóda datovania určila, že ostatky všetkých troch koní pochádzajú z 11. - 13. storočia. V tomto čase žili obyvatelia vyznávajúci pohanských bohov ešte aj na území dnešného Švédska, ktoré prijalo kresťanstvo v roku 1164.
Jeden z obetovaných koní nájdený v Kaliningradskej oblasti bol pochovaný so závažím vytvoreným v škandinávskom štýle, čo dokazuje dobre rozvinutú obchodnú sieť v Pobaltí a prevážanie koní na palube lodí. Tento fakt v minulosti z archeologických nálezov známy nebol, uvádza štúdia.
Frenchová sa v ďalšom výskume plánuje viac zamerať práve na túto oblasť. "Aktuálne pracujem na inom projekte ktorý skúma dobovú technológiu stavby lodí s cieľom zistiť spôsob prepravy a hlavne počet koní prevážaných na nákladných lodiach Vikingov."
Kone tvorili dôležitú súčasť kultúry Baltov, ktorí od prvého do 13. storočia obývali oblasť Pobaltia. Potvrdzujú to nálezy mnohých artefaktov spojených s koňmi a svedectvá cestovateľov, ktorí ich územia navštívili. Balti totiž až do prijatia kresťanstva nepoužívali písmo, preto väčšina informácií o ich kultúre pochádza práve z archeologických prameňov vrátane informácií o pohanských náboženských rituáloch.
Štúdia zverejnená 17. mája vo vedeckom žurnále Science Advances uvádza výsledky biomolekulárnej analýzy 80 obetovaných koní z deviatich nálezísk na území dnešného Poľska, ruskej Kaliningradskej oblasti a Litvy.
Vedci skúmali pôvodný predpoklad, podľa ktorého boli na verejné obety vyberané výhradne žrebce. Obety sa vykonávali dekapitáciou, pochovaním zaživa či sťahovaním z kože. Analýza DNA ostatkov koní však ukázala, že žrebcom patrilo iba približne 66 percent ostatkov, kobyly tvorili 34 percent obetín.
"Výsledky dokazujú, že Balti na tento rituál nevyberali výhradne žrebce, ako sa pôvodne predpokladalo," uviedla pre Live Science zooarcheologička Katherine Frenchová, ktorá v súčasnosti pôsobí na Univerzite štátu Washington (WSU).
Kone boli na územiach obývaných Baltmi bežné a rozšírené, predchádzajúci výskum sa preto nezameriaval na ich pôvod. Výskumníci však v rámci novej štúdie analyzovali izotopy stroncia v zubnej sklovine koní, podľa ktorých zistili ich pôvod. Stroncium sa v zubnej sklovine ukladá zo stravy zvierat a tvorí jedinečný odtlačok v závislosti od miesta života zvieraťa.
Vedci vďaka analýze zistili, že tri kone boli dovezené z území neobývaných Baltmi, s najvyššou pravdepodobnosťou z východu strednej časti Švédska alebo juhu Fínska.
Rádiokarbónová metóda datovania určila, že ostatky všetkých troch koní pochádzajú z 11. - 13. storočia. V tomto čase žili obyvatelia vyznávajúci pohanských bohov ešte aj na území dnešného Švédska, ktoré prijalo kresťanstvo v roku 1164.
Jeden z obetovaných koní nájdený v Kaliningradskej oblasti bol pochovaný so závažím vytvoreným v škandinávskom štýle, čo dokazuje dobre rozvinutú obchodnú sieť v Pobaltí a prevážanie koní na palube lodí. Tento fakt v minulosti z archeologických nálezov známy nebol, uvádza štúdia.
Frenchová sa v ďalšom výskume plánuje viac zamerať práve na túto oblasť. "Aktuálne pracujem na inom projekte ktorý skúma dobovú technológiu stavby lodí s cieľom zistiť spôsob prepravy a hlavne počet koní prevážaných na nákladných lodiach Vikingov."
