Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia UNESCO a veda

K vesmírnej misii na planétu Merkúr prispela aj SAV

Na ilustračnej snímke vchod do areálu Slovenskej akadémie vied (SAV) na Dúbravskej ceste v Bratislave. Foto: TASR/Michal Svítok

Misia BepiColombo je pomenovaná na počesť astronóma Giuseppe (Bepi) Colomba a jej cieľom je významne rozšíriť poznatky o formovaní slnečnej sústavy a vývoji planét v blízkosti materskej hviezdy.

Košice 5. októbra (TASR) - Na kozmodróme Európskej kozmickej agentúry ESA vo Francúzskej Guyane vrcholia prípravy na štart prvej európskej vesmírnej misie k planéte Merkúr. Misia BepiColombo je pomenovaná na počesť talianskeho astronóma Giuseppe (Bepi) Colomba a jej cieľom je významne rozšíriť poznatky o formovaní slnečnej sústavy a vývoji planét v blízkosti materskej hviezdy. "K misii prispeli aj Slovenská akadémia vied (SAV) a slovenské technologické firmy," uviedol pre TASR Ján Baláž, vedecký pracovník košického Ústavu experimentálnej fyziky SAV.

Štart je naplánovaný na 20. októbra, komplex dvoch vedeckých sond a transferového modulu na sedemročnú púť k Merkúru vynesie raketa Ariane 5. Na transfer k Merkúru sa okrem klasického chemického pohonu využije historicky najvýkonnejší iónový motor a gravitačné asistencie planét Venuša a Zem. Po dosiahnutí cieľa zaujme európska sonda MPO (Mercury Planetary Orbiter) nad Merkúrom nízku orbitu a zameria sa na štúdium samotnej planéty, zatiaľ čo japonská sonda MMO (Mercury Magnetospheric Orbiter) bude z vysokej excentrickej orbity skúmať jeho magnetosféru.

Ku konštrukcii európskej sondy MPO prispel aj košický Ústav experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa v rámci medzinárodnej vedeckej spolupráce podieľal sa na vývoji vedeckej aparatúry PICAM (Planetary Ion CAMera). "PICAM je súčasťou vedeckého komplexu SERENA a je to hmotnostný spektrometer zameraný na analýzu atómov, ktoré sú vplyvom intenzívneho slnečného žiarenia z povrchu Merkúra uvoľňované, ionizované a fyzikálnym prostredím planéty unikajúce do kozmu. Analýza týchto unikajúcich atómov z paluby sondy MPO prinesie cenné poznatky o povrchovom zložení planéty," priblížil Baláž, ktorý sa priamo podieľal na konštrukcii tejto vedeckej aparatúry. "Hádam najväčšou technologickou výzvou tejto misie je spoľahlivá práca vedeckých aparatúr v 'pekelne' nehostinnom prostredí, keďže Merkúr je k Slnku najbližšia planéta a slnečné žiarenie je tam až desaťkrát intenzívnejšie ako na Zemi," doplnil.

Ústav experimentálnej fyziky SAV pozvali podľa neho zahraniční partneri k príprave tejto misie na základe výborných referencií z účasti na viacerých predošlých vesmírnych misiách, najmä z misie Rosetta, ktorá ako prvá v histórii pristála na kométe.