Paríž 21. apríla (TASR) - Velikáni svetovej literatúry - španielsky básnik, prozaik a dramatik Miguel de Cervantes y Saavedra, anglický dramatik a básnik William Shakespeare či peruánsky spisovateľ a historik Inca Garcilaso de la Vega - zomreli 23. apríla 1616, alebo tesne okolo tohto dátumu. V roku 2016 si kultúrna verejnosť pripomenie 400. výročie ich úmrtia. Okolo 23. apríla sa narodili či zomreli mnohí ďalší majstri pera, napríklad francúzsky spisovateľ Maurice Druon, americký spisovateľ a literárny kritik ruského pôvodu Vladimir Nabokov, či kolumbijský autor Manuel Mejía Vallejo. Na 23. apríla pripadá Svetový deň knihy a autorských práv.

Keďže sa dátum 23. apríla stal symbolickým pre svetovú literatúru, účastníci Generálnej konferencie Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v Paríži v roku 1995 rozhodli, že v ten deň sa bude na celom svete vzdávať pocta knihám a ich autorom. Zároveň sa deň využíva aj na to, aby sa k čítaniu povzbudzovali a privádzali noví, najmä mladí ľudia. V čítaní majú nájsť záľubu, rešpekt k autorom, majú uznať ich príspevok k povzneseniu kultúrnej a sociálnej úrovne spoločnosti.

Myšlienka na oslavu dňa knihy má korene v Katalánsku, kde existovala tradícia na deň svätého Juraja ponúknuť ružu za nákup knihy. Úspech akcie závisel v prvom rade od toho, ako sa k nej postavili tí, ktorí sú na príprave, výrobe a distribúcií kníh priamo zainteresovaní: autori, vydavatelia, knižniční pracovníci, kníhkupci, vychovávatelia, ale aj zástupcovia verejných i súkromných inštitúcií, mimovládnych organizácií, v neposlednom rade aj médiá.

Účastníci 28. zasadnutia Generálnej konferencie UNESCO konajúcej sa v dňoch 25. októbra-16. novembra 1995 v Paríži prijali rezolúciu, v ktorej vyhlásili 23. apríl za Svetový deň knihy a autorských práv. Generálna konferencia prihliadala na fakt, že kniha od dávnych čias predstavuje najmocnejší nástroj na šírenie poznania a zároveň sa ukázala aj ako najúčinnejší prostriedok na zachovanie tohto poznania.

Kniha prispieva ku kultúrnemu obohateniu každého jedinca, čo k nej má prístup, pomáha dialógu, ovplyvňuje verejnú mienku, obohacuje svetové kultúrne dedičstvo, podporuje porozumenie a toleranciu. UNESCO preto vyzvala svoje členské štáty, aby každý rok organizovali na počesť tohto dňa rozmanité podujatia, vrátane knižných výstav a veľtrhov.

Keďže Svetový deň knihy a autorských práv mal na svetovej úrovni úspech, UNESCO prišla s konceptom Svetového hlavného mesta knihy. Generálna konferencia UNESCO 2. novembra 2001 schválila nový spôsob voľby Svetového hlavného mesta knihy. Prvým sa v roku 2001 stal Madrid.