Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 27. apríl 2024Meniny má Jaroslav
< sekcia UNESCO a veda

Novinky vo vede: Plány slovenskej marsonautky a strata chvostov u ľudí

Lunárny modul Odysseus. Foto: TASR/AP

Zmutované vlky žijúce v oblasti Černobyľa dokážu odolávať rakovine, uvádzajú výsledky dlhodobej štúdie biológov z Princetonskej univerzity v USA.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 1. marca (TASR) - Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Astrobiologička Michaela Musilová oznámila svoje budúce plány, vzpriamenú chôdzu ľudí mohla zapríčiniť strata chvosta, misia lunárneho modulu Odysseus bude kratšia a zmutované vlky v okolí Černobyľa dokážu odolávať rakovine. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Astrobiologička Michaela Musilová oznámila v pondelok v Bratislave spoluprácu so slovenskou vesmírnou spoločnosťou Space scAvengers, ktorá skúma nový spôsob manipulácie a eliminácie trosiek alebo väčšieho vesmírneho odpadu na obežnej dráhe. Informovala tiež o plánoch vystúpiť na najvyššiu horu Antarktídy Mount Vinson a najvyššiu horu Severnej Ameriky Denali (predtým Mount McKinley).
Na snímke astrobiologička Michaela Musilová.
Foto: Dr. Michaela Musilová

Spoluzakladateľ Space scAvengers Tomáš Balog na tlačovej konferencii potvrdil, že výsledkom spolupráce so slovenskou marsonautkou má byť popularizácia vesmírnej vedy a výskumu formou vedecko-populárnych prednášok a diskusií.

Musilová tiež informovala o svojich minuloročných aktivitách. Patrila k nim aj decembrová expedícia, ktorú viedla na najvyšší vrchol Južnej Ameriky Aconcagua. "Vyzbierali sme množstvo vzoriek pre NASA aj pre Univerzitu Komenského a ďalšie európske a americké inštitúcie," uviedla k expedícii, ktorá sa síce neskončila výstupom na vrchol pre zdravotné problémy jedného z členov tímu, ale priniesla vzorky extremofilov – organizmov, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach –, a geologické vzorky, o ktoré sa zaujíma hlavne NASA.

Vedci odhalili genetickú mutáciu, ktorá u ľudí spôsobila stratu chvosta. Táto zmena mohla neskôr viesť k tomu, že ľudia začali chodiť vzpriamene.

Prapredkovia ľudí podľa vedcov stratili chvosty približne pred 20 až 25 miliónmi rokov, keď sa vývojová vetva ľudoopov oddelila od vetvy opíc. Vedci si preto už od čias Charlesa Darwina kládli otázku, prečo a ako sa to stalo.

Nedávno sa podarilo identifikovať najmenej jednu kľúčovú genetickú mutáciu, ktorá k tejto zmene viedla. Štúdiu s výsledkami výskumu zverejnil v stredu časopis Nature.

Vedci porovnali genómy šiestich druhov ľudoopov vrátane ľudí a 15 druhov opíc s chvostami a hľadali pri tom kľúčové rozdiely medzi oboma skupinami. Keď odhalili dôležitú mutáciu, nástrojom na úpravu DNA zvaným CRISPR upravili rovnaké miesto genómu v embryách myší. Tie sa následne narodili bez chvostov. Stratu chvostov však mohli ovplyvniť aj iné zmeny, upozorňuje jeden z autorov štúdie, genetik Bo Xia z Broad Institute v americkom štáte Massachusetts.

Misia amerického komerčného lunárneho modulu Odysseus bude pravdepodobne z dôvodu spôsobu pristátia na povrchu Mesiaca kratšia. Modul sa pri pristáti prevrátil na bok a predpokladá sa, že nedokáže udržať energiu a ani komunikovať s vedením misie dlhšie ako do zajtra.

Modul Odysseus triedy Nova-C súkromnej americkej spoločnosti Intuitive Machines (IM) pristál na Mesiaci minulý štvrtok, približne 185 kilometrov od jeho južného pólu. Ide o prvé pristátie amerického zariadenia na Mesiaci po viac ako 50 rokoch.

"Letoví riadiaci pracovníci majú v úmysle zbierať údaje, kým sú ešte solárne panely vystavené svetlu. Podľa polohy Zeme a Mesiaca sa domnievame, že letoví dispečeri budú pokračovať v komunikácii s Odyseom až do utorka rána," uvádza internetová stránka spoločnosti.

Zmutované vlky žijúce v oblasti Černobyľa dokážu odolávať rakovine, uvádzajú výsledky dlhodobej štúdie biológov z Princetonskej univerzity v USA.

Ukrajinské mesto Černobyľ sa 26. apríla 1986 stalo dejiskom jednej z najhorších jadrových katastrof v histórii, pri ktorej séria výbuchov pary viedla až k roztaveniu jadrového reaktora. Katastrofa zasiahla stovky tisíc ľudí a výrazne ovplyvnila aj životné prostredie.

Rozsiahla oblasť v okolí mesta s rozlohou viac než 2800 štvorcových kilometrov známa ako Černobyľská uzavretá zóna (ČUZ) sa však takmer 40 rokov po katastrofe pomaly mení na jedno z najrozsiahlejších "laboratórií" na svete. Vedci tu skúmajú účinky dlhodobého pôsobenia ionizujúceho žiarenia na živočíchy, ktoré v oblasti zostali po tom, ako ju opustili ľudia.