Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 28. apríl 2024Meniny má Jarmila
< sekcia UNESCO a veda

Novinky vo vede: Najstaršie kamenné nástroje a smrť zo železných pľúc

Na snímke z augusta 2023, ktorú poskytol výskumník Roman Garba, kamenný nástroj so zárezmi vyrobený z miestnej vulkanickej horniny v archeologickej lokalitr Korolevo I na západe Ukrajiny. Foto: TASR/AP

V druhej polovici týždňa si vedecký svet pripomenul i výročie narodenia prvého nositeľa Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu v roku 1901.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 15. marca (TASR) - Archeológovia objavili kamenné nástroje staré vyše milión rokov, viac ako miliardu dolárov si vyžiada obnova vedeckých zariadení na Ukrajine či úmrtie muža "uväzneného v železných pľúcach". Aj to boli vedecké témy, ktoré sa objavili v priebehu uplynulého týždňa. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov zo sveta vedy a techniky.

Praveké kamenné nástroje nájdené na západe Ukrajiny sú zrejme najstarším známym dôkazom prítomnosti človeka v Európe, uvádza nová štúdia publikovaná v stredu v odbornom žurnále Nature.

Kamenné nástroje vyrobené zo štiepaných kameňov objavili archeológovia v nálezisku neďaleko mesta Korolevo v Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny blízko štátnej hranice s Rumunskom. Vek kamenných nástrojov stanovili na základe analýzy sedimentárnych hornín, v ktorých sa nachádzali, na približne 1,4 milióna rokov.

Najstaršie nástroje tohto typu pochádzajú z východu Afriky z obdobia pred približne 2,8 milióna rokov, uviedol Rick Potts zo Smithsonovho inštitútu v USA. Nástroje zo štiepaného kameňa zrejme používali na rezanie mäsa a vypracovávanie zvieracích kožušín.

"Ide o najstarší datovaný dôkaz prítomnosti akéhokoľvek druhu človeka v Európe," uvádza geofyzik a spoluautor štúdie Mads Faurschou Knudsen z Aarhuskej univerzity v Dánsku. Dodáva však, že nemožno s istotou povedať, ktorý z predkov človeka nástroje vyrobil. "Podozrivým" je však homo erectus (človek vzpriamený), prvý hominid, ktorý chodil vzpriamene a ovládal používanie ohňa.

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo svojej správe tento týždeň poukázala na to, že Ukrajina bude potrebovať viac ako miliardu dolárov na obnovenie vedeckej infraštruktúry, ktorá bola poškodená alebo zničená v dôsledku ruskej invázie vrátane 980,5 milióna dolárov pre univerzity, ktoré utrpeli najväčšie škody. Náklady na obnovu základného výskumného vybavenia sa odhadujú na 45,9 milióna dolárov.

Počas vyše dva roky trvajúcej vojny došlo na základe správy organizácie k poškodeniu či zničeniu viac ako 1443 vedeckých zariadení, ako aj 750 kusov dôležitého technického vybavenia, z ktorého väčšina sa už nedá opraviť.

V oblasti medicíny zomrel v stredu vo veku 78 rokov Američan Paul Alexander, ktorý prežil detskú obrnu a bol známy ako "muž uväznený v železných pľúcach". Alexander prekonal obrnu ako šesťročný, od krku nadol však ochrnul. Dýchať mohol len pomocou mechanického respirátora, z ktorého mu trčala iba hlava. Napriek tomuto obmedzeniu bol vynikajúcim študentom práva a neskôr pracoval v právnickej oblasti.

Železné pľúca sú hermeticky uzavreté komory, v ktorých sa zvyšovaním a znižovaním tlaku rozťahujú a sťahujú pľúca pacienta, ktorý by inak nemohol dýchať. Od 20. rokov 20. storočia pomáhali ľuďom, ktorí ochrnuli. Ich využívanie sa obmedzilo, keď americký lekár, výskumník a virológ Jonas Salk vynašiel očkovaciu látku proti detskej obrne. Umožnil jej voľné šírenie, čím síce stratil zhruba sedem miliárd dolárov, ale detskú obrnu ako zničujúce paralyzujúce ochorenie pomohol prakticky zlikvidovať.

Alexander bol držiteľom oficiálneho Guinnessovho svetového rekordu za čas strávený v železných pľúcach - bolo to vyše 70 rokov. Poslednou osobou žijúcou v železných pľúcach má byť 75-ročná Martha Lillardová z mesta Shawnee v americkom štáte Oklahoma.

V druhej polovici týždňa si vedecký svet pripomenul i výročie narodenia prvého nositeľa Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu v roku 1901. Emil Adolf von Behring, ktorý bol zároveň zakladateľom imunológie, sa narodil pred 170 rokmi. Preslávil sa najmä objavom séra proti záškrtu a tetanu. Jeho vakcína proti tetanu pomohla zachrániť životy miliónom zranených vojakov počas 1. svetovej vojny.