Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 28. apríl 2024Meniny má Jarmila
< sekcia UNESCO a veda

Nobelovu cenu za fyziku 2023 udelili za výskum dynamiky elektrónov

Stály tajomník Kráľovskej akadémie vied Hans Ellegren (v strede) spolu s členmi Evou Olssonovou (vpravo) a Matsom Larssonom, vyhlasujú víťaza Nobelovej ceny za fyziku za rok 2023 v Kráľovskej akadémii vied v Štokholme v utorok, október 3, 2023. Foto: TASR/AP

Odovzdávanie tohtoročných Nobelových cien sa začalo v pondelok v kategórii za fyziológiu a medicínu.

Štokholm 3. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za fyziku za rok 2023 v utorok získali francúzsky fyzik Pierre Agostini, fyzik maďarského pôvodu Ferenc Krausz a francúzska fyzička Anne L’Huillierová za experimentálne metódy vo výskume dynamiky elektrónov v hmote. TASR o tom informuje na základe oznámenia švédskej Kráľovskej akadémie vied.

"Ocenili ich za ich experimenty, ktoré ľudstvu poskytli nové nástroje na výskum sveta elektrónov vo vnútri atómov a molekúl," uviedla akadémia. Laureáti svojím výskumom umožnili skúmanie procesov, ktoré pre ich rýchlosť predtým nebolo možné pozorovať.

Agostini pôsobí na Ohio State University v USA, Krausz v Inštitúte Maxa Plancka pre kvantovú optiku v Nemecku a na Mníchovskej univerzite (LMU) a L’Huillierová na Lundskej univerzite vo Švédsku.

Títo vedci podľa kráľovskej akadémie ukázali spôsob, ako vytvoriť mimoriadne krátke záblesky svetla, ktoré sa dajú použiť na meranie rýchlych procesov, v rámci ktorých sa elektróny pohybujú alebo menia energiu.

Javy s rýchlym pohybom pri vnímaní ľuďmi splývajú jeden do druhého tak, ako je film pozostávajúci z nehybných obrazov vnímaný ako nepretržitý pohyb, vysvetľuje akadémia a dodáva, že na výskum naozaj krátkych javov je potrebná špeciálna technológia.

Mats Larsson, vpravo, člen Kráľovskej akadémie vied, hovorí počas vyhlásenia víťaza Nobelovej ceny za fyziku za rok 2023 v Kráľovskej akadémii vied v Štokholme v utorok 3. októbra 2023.
Foto: TASR/AP


Vlani boli za fyziku ocenení fyzici Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Anton Zeilinger z Rakúska za objavy v oblasti kvantovej informačnej vedy.

Odovzdávanie tohtoročných Nobelových cien sa začalo v pondelok v kategórii za fyziológiu a medicínu. Laureátmi sa stali americká biochemička maďarského pôvodu Katalin Karikó a americký imunológ Drew Weissman za výskum, ktorý viedol k vývoju prvých vakcín proti ochoreniu COVID-19 s technológiou mRNA.

V stredu oznámia mená držiteľov tohto ocenenia za chémiu a vo štvrtok za literatúru. Nositeľa Nobelovej ceny mieru oznámia v piatok. Túto cenu ako jedinú odovzdávajú v nórskej metropole Oslo, nie v Štokholme.

Alfred Nobel bol úspešný podnikateľ a vynálezca. V poslednej vôli poveril Kráľovskú akadémiu vied udeľovaním cien za mimoriadne výkony vo fyzike a chémii, Švédsku akadémiu písomníctva cenou za literatúru. Cenu za fyziológiu alebo medicínu určuje Karolínsky inštitút v Štokholme a cenu za mier nórsky parlament.

Laureáti si ceny slávnostne prevezmú 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti. Okrem pamätnej medaily a diplomu získajú aj finančnú odmenu 11 miliónov švédskych korún (viac než 923.800 eur) z výnosu Nobelovho majetku.

O týždeň v pondelok (9. októbra) oznámia nositeľov ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Často sa neprávom nazýva Nobelova cena za ekonómiu, vznikla však v roku 1969 a nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela.