< sekcia UNESCO a veda

Jan Evangelista Purkyňe založil fyziologický ústav

Ján Evangelista Purkyně. Foto: Wikipedia

Objavy vedca na poli histológie, embryológie a farmakológie prispeli k moderným poznatkom o oku a zraku, mozgu, srdci a reprodukcii. Na jeho prácach stavalo mnoho ďalších výskumníkov.

Bratislava 18. december (TASR) - Prírodovedec, biológ, fyziológ a anatóm Jan Evangelista Purkyně položil základy bunkovej teórie a stal sa zakladateľom moderného fyziologického ústavu. Vedcovo dielo nesie mnoho medicínskych pomenovaní - napríklad: Purkyňove vlákna v srdci, Purkyňove bunky v mozgu alebo Purkyňove obrázky, či javy. Od narodenia vedca uplynie v pondelok 18. decembra 230 rokov.

Ako deň jeho narodenia sa uvádza 18. december 1787 (niektoré zdroje uvádzajú aj 17. december). Narodil sa v českých Libochoviciach. Keď mal 11 rokov, odišiel študovať na gymnázium do Mikulova na Morave a neskôr bol členom Piaristického rádu. V tom období študoval literatúru a hudbu. Počas štúdia a pedagogickej praxe sa začal zaujímať o vedu. Vystúpil z rádu, začal študovať filozofiu, na živobytie si zarábal výučbou v šľachtických rodinách. Nakoniec sa začal venovať medicíne, ktorú pokladal za prostriedok na dôkladné poznanie prírody.

Medicínu vyštudoval v Prahe, ale keďže sa tam nemohol plne realizovať, stal sa v roku 1823 profesorom fyziológie v poľskom meste Vroclav. Napriek počiatočným rozpakom tam našiel prostredie priaznivé pre svoju vedeckú prácu a to sa odrazilo na jeho výsledkoch. Zaslúžil sa o nové poňatie vedného odboru fyziológia a založil tam moderný fyziologický ústav, ktorý sa onedlho stal vzorom pre vedecký svet.

Urobil niekoľko objavov, položil základy bunkovej teórie. Na pražskej univerzite prednášal až do vysokého veku. Pre potreby výuky priekopnícky používal kinesiskop s rotačnou uzávierkou a krokovým posunom obrázkov. Namiesto poskakujúcich figúrok však v jeho zariadení študenti sledovali činnosť ľudského srdca alebo krvný obeh.

Objavy vedca na poli histológie, embryológie a farmakológie prispeli k moderným poznatkom o oku a zraku, mozgu, srdci a reprodukcii. Na jeho prácach stavalo mnoho ďalších výskumníkov.

V Prahe sa podieľal aj na vlasteneckom dianí. Spolu s Vojtěchom Náprstkom sa zasadzoval o rozvoj českého priemyslu a podporoval vzdelávanie žien. V obľube mal literatúru, do českého jazyka preložil básne Friedricha Schillera a romány Johanna Wolfganga Goetheho.

Bol členom všetkých vtedajších významných vedeckých inštitúcií vrátane najslávnejšej - londýnskej Kráľovskej spoločnosti.

Rana osudu ho zasiahla v roku 1868, kedy zomrel jeho mladší syn. Koncom roka sa zhoršil jeho zdravotný stav a po dlhšej chorobe Jan Evangelista Purkyně zomrel 28. júla 1869 v Prahe. Dožil sa 81 rokov.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.